Čo naozaj inšpirovalo Hlasy priepasti?

Dizajn postáv

Vzhľad hlavných postáv je spravidla inšpirovaný reálnymi osobami.

Priu inšpirovala fínska krasokorčuliarka Kiira Korpi, Kyuna mladý Clint Eastwood, Menyanu herečka a vynálezkyňa Hedy Lamarr, Kerguryona rovnakou mierou mladý Glenn Danzig (spevák Misfits, Samhain a Danzig) a Billy „Thunder“ Smith z relácie Americkí gladiátori zo začiatku 90. rokov. Nébyos vychádza z mladého Petra Steela (spevák Carnivore a Type O Negative), Malak má predobraz v bondgirl Ursule Andress, Hayan v Paulovi Teutulovi z relácie American Chopper, no a bratia Rešep a Deber sú obaja inšpirovaní hercom Kevinom Smithom (stvárnil Áresa s seriáloch Herkules a Xena). Ulkva inšpiroval Freddie Mercury a dizajn Motua má dve hlavné východiská: jedným sú Vorloni sci-fi seriálu Babylon 5, druhým je trilobit Dicranurus monstrosus (oboje je zreteľné na ilustrácii Motua vnútri knihy, ktorá vznikla podľa mojich inštrukcií).

Vorloni sú oveľa väčšou inšpiráciou pre celú knižnú sériu, prezradiť viac by však znamenalo prezrádzať závažné spoilery budúcich kníh :))

Charakter postáv

Povaha jednotlivých postáv má rôzny pôvod: niekedy ju inšpirovali konkrétni ľudia, ktorých nemôžem menovať, pretože sme pokrvne príbuzní :) Inokedy vznikla takpovediac od piky. V prípade Nébyosa ide o trojkombináciu reálnej povahy jeho predobrazu, a textov dvoch skladieb – Ashes od Danziga a The Subhuman od Carnivore. Každá mi vnukla predstavu jednej z dvoch podôb tejto postavy.

Veľmoži, ich moc & schopnosti

Patrím medzi ľudí, ktorí vyrástli na anime 90. rokov. Ak ide o Hlasy priepasti, jednou z hlavných inšpirácií v pozadí konceptu veľmožov a ich schopností je legendárny seriál Sailor Moon, presnejšie „záporáci“ prvej série, „kráľovstvo temnoty“ (zdôrazňujem, že narážam na seriál z 90. rokov, nie mangu, ani remake). Pamätám si, že ma postavy „kráľovstva temnoty“ a ich vzájomné intrigy zaujímali oveľa viac ako protagonistky seriálu. :)

Svet

Hrdinský & militantný étos Teuteswénskeho národa vychádza z našich poznatkov o spoločnosti raných Indoeurópanov, ktorú dokážeme skúmať pomocou historickej jazykovedy, porovnávacej mytológie a archeológie. Raným Indoeurópanom, ich spoločnosti, kultúre a mytológii sa spolu s kolegami archeológmi venujem v článkoch magazínu Ľudia, mýty & dejiny.

K náboženstvu a symbolizmu knižných Teuteswénov sa na tejto stránke vrátime podrobnejšie, pre zatiaľ prezradím, že vychádza z európskych kultúr neskorej doby bronzovej, predovšetkým stredoeurópskej kultúry popolnicových polí. Slnečné & záhrobné božstvo Sowulia/Dcéra slnka je inšpirované závermí štúdií, na ktorých som spolupracoval s expertom na kult doby bronzovej, archeológom Pavlom Jelínkom a filológom Ivanom Lábajom. Ich zhrnutie nájdete napríklad tu. Vedecké štúdie sme publikovali v slovenčine aj angličtine.

Motu nemá nič spoločné s indoeurópskym náboženstvom, ale s náboženstvom starých Semitov. Viac o jeho mytologickom predobraze (ktorý, pochopiteľne, nie je úplne totožný s knižnou verziou) nájdete v tomto článku.

Jazyk(y)

Aby som nemal príliš zviazané ruky, ale stále sa pohyboval v rámci reálnych základov, pracoval som s niekoľkými príbuznými rekonštruovanými prajazykmi. U Teuteswénov sú osobné mená, mená božstiev, názvy miest alebo riek odvodené z praindoeurópskych* koreňov tak, aby reflektovali hláskové zákony prakeltčiny (predok keltských jazykov) alebo praitaličtiny (predok latinčiny), keďže možno predpokladať, že práve týmito (navzájom zrejme zrozumiteľnými) jazykmi hovorila väčšina komunít kultúr popolnicových polí. Niekedy som siahol po tvaroch, ktoré tieto zákonitosti porušujú (basilyos, Diw, Hengwidol) – povedzme, že ide o výrazy prebraté z iných jazykov ;) Takzvaný starý jazyk, zmieňovaný v príbehu, predstavuje jazyk blízky, ale nie totožný s praindoeurópčinou*.

*praindoeurópčina je rekonštruovaný jazyk, z ktorého vznikli germánske, románske, keltské, indo-iránske, slovanské jazyky, ako aj gréčtina a chetitčina; hovorilo sa ním približne pred 5000 až 6000 rokmi na území pontsko-kaspickej stepi, pričom sa takmer univerzálne spája s nositeľmi jamovej kultúry

Planéta Penekmonion

Povaha sveta, na ktorom sa dej odohráva, je inšpirovaná poznatkami, ktoré vieme dedukovať o fungovaní ďalekých kozmických planét.

Prevažná väčšina hviezd v našej galaxii sú slabo žiariace červené trpaslíky – také, ako slnko Penekmonionu. Obývateľná zóna týchto hviezd leží tak tesne pri nich, že dochádza k tzv. prílivovému uzamknutiu: svet je neustále otočený k materskej hviezde tou istou stranou, na ktorej panuje večný deň, zatiaľ čo na opačnej večná noc.

Penekmonion je chudobný na kovy, pretože hviezdy a tým pádom aj planéty ďaleko od galaktického jadra charakterizuje nízky obsah kovov. Povrch je čierny – bazaltový, pretože svetlé horniny žulového typu vznikajú planétach až po miliardách rokov geologickej činnosti, aj to len za prítomnosti obrovského objemu vody (preto Mars ani Venuša žuly nemajú). Na Marse síce bazalty zvetrali do charakteristických červenkastých odtieňov, no príčinou je obsah železa (na ktorý je Penekmonion chudobný). Žltozelený piesok z olivínu je prirodzeným dôsledkom sopečnej činnosti na mladej planéte.

Nateraz toľko. :)

Ak je nejaká téma, o ktorej by ste si priali dozvedieť viac, dajte mi vedieť na FB stránke projektu alebo mi napíšte na mojom Instagrame.

Ak vám Hlasy priepasti prehovorili tak hlboko do duše, že by ste chceli nazrieť do zákulisia a dokonca budúcnosti príbehu (a pýtať sa na čokoľvek, vrátane spoilerov!), staňte sa podporovateľom projektu na mojom Patreone!

V neposlednom rade, odoberajte newsletter tejto stránky, aby vám neušiel žiaden nový príspevok. :)