Žiadosť

Dušan Valent, 2022-10-30 05:56:00

10. kapitola: Kiyun si bez väčších problémov poradil s Kerguryonovým výsadkom, teraz však musí v boji čeliť samotnému Nesmrteľnému. Medzičasom k trónu Malak Červenookej prichádza Nébyos s mimoriadne opovážlivým návrhom.

Zamaskované postavy medzičasom zviazali dobitého Melhyona do jednej hromady so zvyškom jeho jednotky. Znehybnení bojovníci frustrovane sledovali, ako ich pokoriteľ  - zamaskovaný Kiyun a jeho pomocníci chvatne nosili plné truhlice, skrinky a vrecia do svojich klzákov.

Vtedy sa ku kráteru, v ktorom ležalo sídlo, priblížil veľký klzák. Kiyun naň stihol zacieli. Červený prúd, ktorý ako predĺženie jeho pravej ruky vystrelil smerom k stroju, však minul cieľ. Skôr, ako nazbieral sily na druhý úder, zo spodnej časti klzáka vypadla kapsula obkolesená hustým, divoko prúdiacim oparom.

„Starý pán si ide po mňa,“ precedil cez zuby.

Teraz, na očiach Kerguryona Nesmrteľného, nemohol využívať celý svoj arzenál, a už vôbec nie špeciálne útoky. Veľmož jeho štýl boja dobre poznal a odhalil by jeho identitu. Namiesto toho sa musel držať len bežných bojových postupov. Alebo preňho netypických, ktoré sa naučil nedávno.

Melhyona a jeho mužov zvládol aj bez svojich tromfov. No vedel, že proti samotnému Nesmrteľnému by mu mohli kriticky chýbať.

Kapsula sa ešte vo vzduchu rozpadla. Divoký červený prúd napriek tomu jednookého muža udržal vo vzduchu. Kiyun vypálil druhú ranu. Kerguryon mávol dlaňou, žiariaci prúd predlžujúci Kiyunovu ruku sa rozštiepil. Kiyun vzápätí pocítil ostrý úder do hrudníka. Odhodilo ho o niekoľko metrov dozadu, udržal však rovnováhu. Rubín mu zažiaril tak jasno, až presvital cez bojový oblek. 

Bez ťažkého panciera by to bolo škaredé, pomyslel si.

Robustný veľmož medzičasom kontrolovane zostúpil na zem. Kiyun okamžite vyrazil vpred. Rozhodol sa pre kopy. Tie používal zriedka.

A tomu zodpovedal výsledok. 

Jednooký muž sa napriek veku a masívnemu telu pohyboval prekvapivo rýchlo. Kiyun bol síce rýchlejší, ale nedokázal zo svojej výhody nič vyťažiť. Kerguryon väčšinu výpadov vykryl a zásahy ním neotriasli. Potom sa Nesmrteľnému podarilo zachytiť Kiyunovu nohu. Skôr, než sa pomocou druhej nohy uvoľnil, zasiahla ho do brucha rana päsťou. 

Povedať, že bolela, by bolo nepresné. Namiesto toho navodzovala éterický pocit, ktorý ďaleko presahoval pojem bolesť: dotyčnému sa zdalo, že sa mu počnúc miestom zásahu rozpadá telo.

Zásah od Kerguryona zároveň predstavoval jedinečným zážitok. Druhý úder väčšinou neprišiel, pretože Nesmrteľný nezvykol mlátiť mŕtvoly.

Ibaže...

 

[reklama]

 

Kiyun mal mimoriadne tuhý korienok. Navyše s Kerguryonom kedysi trénoval, takže jeho úderom vzdoroval lepšie, než by sa očakávalo vzhľadom na jeho hodnosť. 

A hlavne, veľmož sa s ním zatiaľ len pohrával.

Napriek tomu po zásahu vpálil do zeme a zanechal v nej plytkú brázdu.

Kiyun poznal, ako jednooký veľmož útočí. Vedel, že ak má Kerguryon dojem, že silný úder pravačky náhodu nepostačí, nasleduje poistka. Ničivý prúd červenej žiary z  ľavačky. Preto sa hneď, ako získal kontrolu nad pohybom, prudko odsotil od zeme. 

Stihol to v poslednej sekunde. V momente, ako sa odlepil od povrchu, zazrel pod sebou oslepujúce svetlo. Prakticky odparilo pôdu a kamene, ktoré sa tam pred chvíľou nachádzali.

Kiyun pocítil nutkanie pouvažovať o priebehu boja a v duchu rozobrať ďalšie kroky, ktoré by mohol podniknúť. 

Nič z toho nestihol. 

Kerguryon mu nedaroval jedinú sekundu a rútil sa naňho ako valiaci sa balvan. Namiesto pästí tentoraz vyrukoval so zábleskami, ktoré z nich vyšľahli. Kiyun sa im úspešne vyhýbal. Skoršia ranu do žalúdka mu však ešte stále pálčivo zvierala vnútornosti. Obrala ho o veľa síl aj ukrojili mu aj z rýchlosti.

Potom Nesmrteľný prekrížil predlaktia. Okolo bojovníka sa vztýčil elektrizujúci štít. Vystrel ruky. Červenkastý, zaoblenej stene podobný objekt začal prudko expandovať a zároveň sa vymrštil dopredu. Ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. 

Šanca na únik neexistovala. Kiyun teda taktiež prekrížil predlaktia a vztýčil vlastný štít, hoci dobre vedel, že sa ani zďaleka nebude rovnať tomu jeho soka.  

Dva podobné červené objekty – jeden rozsiahly, divoko zelektrizovaný, čo dunivo hučal, a druhý menší, „pokojnejší“, čo len ticho prskal – s ohlušujúcim treskotom kolidovali. Z miesta kontaktu vyletelo niekoľko zábleskov a nastala implózia. Kiyunov útvar nevydržal. Prudko postupujúci štít jednookého bojovníka okamih nato kolidoval s jeho telom. Vyleteli ďalšie záblesky. Kiyun však aj tento nápor ustál. Útočný štít predtým oslabil presne v tom mieste, ktoré ho zasiahlo. Pre okolie však nemohol urobiť nič. Niekoľko klzákov jeho pomocníkov ako aj okraj Menyaninho sídla sa rozpadli na prach.

Kiyun si všimol, že pancierový bojový oblek sa mu zmenil na hromadu handier. S ďalším zásahom mu nepomôže. Preto neváhal a vyrazil do protiútoku. Vyhol sa niekoľkým zábleskom, ktorými ho bombardovali protivníkove päste a vyskočil vysoko nad Menyanine sídlo.

„O čo sa ten blázon pokúša?“ čudoval sa svalovec. „Mal by byť polomŕtvy!“

Nebol. Červený prúd okolo Kiyuna planul nevídanou intenzitou. Okrem iného ho udržoval viac ako 30 metrov nad sídlom. Kiyun rozprestrel ruky. V dlaniach sa mu rozkrútili dva žeravé disky z červenej hmoty. Hustli a rástli a točili sa čoraz rýchlejšie.

Kerguryon sa zasmial. „Teygunov obľúbený útok. Chlapče, máš smolu, že si natrafil na majstra tvojho majstra!“

Jednooký muž sa rozbehol v ústrety Kiyunovi. Ten medzičasom oba disky spojil do jediného, väčšieho a oveľa jasnejšieho. Pripravil sa, že ho vrhne. Kerguryon, obklopený búrlivo žiariacim červeným prúdom, sa medzičasom silným odrazom nohy vymrštil do vzduchu.

„Starý pán je prekvapujúco agilný,“ uznal Kiyun. Potom sa zahnal ako pri hode diskom, na poslednú chvíľu však žiariaci útvar zastavil a zaprel sa doňho oboma dlaňami, aby ho rozšíril. Jedným okom pozrel na blížiaceho sa Nesmrteľného, ktorému priam horela pravá päsť. Očividne mala každým okamihom zo seba vydať doposiaľ najničivejší záblesk, alebo mala ešte umocniť drvivú silu fyzického úderu. 

K ničomu takému nedošlo. 

Kiyun vrhol zväčšený disk v ústrety Kerguryonovi. Elektrizujúca hmota sa s ním ale nezrazila. Namiesto toho zastala nad ním. Kiyun v tom momente strhol ruky dodola. Útvar sa pohyboval prirýchlo. Jednooký veľmož sa mu nedokázal vyhnúť. Starého veľmoža ako kladivo zarazil dole, takže prerazil strechu aj všetky podlažia budovy pod ním. Zemou otriasol výbuch. V tej chvíli Kiyunove ruky opustili dva masívne prúdy červenej, jasne žiariacej hmoty. Opäť nadobudli tvar pretiahnutých dlaní s dlhými, pazúrom podobnými prstami. Oba sa zapichli do miesta Kerguryonovho dopadu. Nasledovala silná dvojitá explózia. 

Opar okolo Kiyuna sa vytratil. Minul takmer všetky sily a nekontrolovane sa prepadal. 

Spamätal sa až tesne nad budovou. Napokon sa od nej šikovne odrazil, aby dlhým skokom dopadol na pristávaciu dráhu. Tam prudkými gestami posúril pomocníkov, ktorí prežili, aby zutekali do zvyšných klzákov. 

Všimol si, že v Menyaninom sídle sa ozvala explózia. Tentoraz s ňou nemal nič spoločné.

„Starý pán,“ zasmial sa, „ako inak, prežil. A zlostí se.“

V tej chvíli si položil jednu z najzásadnejších otázok, aké odnepamäti trápili hrdinov, stratégov a vojenských filozofov: ako bojovať s protivníkom so štvor- až päťnásobne vyššou surovou silou?

Kiyunova odpoveď znela: nebojovať.

Stlačil jedno z tlačidiel na opasku. Niekoľko menších výbuchov nasledoval jeden obrovský. Kiyun v tom momente siahol na posledné rezervy svojich síl. Iba tak sa mu podarilo vztýčiť štít a ochrániť seba a svojich pomocníkov –podľa Nébyosa veľmi drahých – a ich nemenej drahé klzáky pred tlakovou vlnou. 

„Na to, aké boli Nébyosove hračky malé, robia poriadny rachot a bordel,“ zasmial sa počas explózie. Jeho druhý zrak zaznamenal, že namiesto Menyaninho sídla sa v sopečnom kráteri objavil... ďalší kráter. Žiadnu stopu po jednookom veľmožovi nateraz nezistil. 

Otočil sa a všimol si, že štít, ktorý vztýčil, ochránil aj spútaného Melhyona a jeho mužov. Napadlo ho, že ich popraví. Kedysi by neváhal. Teraz nad nimi mávol rukou. Odôvodnil si to tým, že nechcel strácať čas a vbehol do jedného z klzákov. 

Hustý dym zahaľoval okrem miesta, kde sa práve nachádzal, aj široké okolie sopečného krátera. Toto krytie hodlal využiť.

 

*

 

Na dym a prach prúdiaci z krátera z diaľky zmätene hľadeli bojovníci Kerguryonovej zálohy. Sopka akoby sa znova prebúdzala. Len druhý zrak Menyany a dvoch ďalších prítomných welpótisov začínal prenikať cez rednúce mračno a rozpoznávať, čo sa v kráteri udialo. 

„Vyhrali sme?“ opýtal sa jej jeden z Kerguryonových vazalov.

„Práve naopak,“ hlesla.

Vtedy druhý zrak viacerých bojovníkov zachytil, že z odvrátenej strany dymového stĺpa vyleteli štyri cudzie klzáky. 

„Máme ich prenasledovať?“ opýtal sa ďalší.

Zdalo sa, že otázku adresoval Menyane.

Zaskočene sa poobzerala. Aj ďalší vazali upierali pohľady priamo na ňu, akoby od nej očakávali rozkaz. Zatvárila sa teda rozhodne a zaklamala: „Nie, majú priveľký náskok!“ Vazali prikývli. „Choďte radšej do krátera vyzdvihnúť to, čo zostalo z Melhyonovej jednotky,“ dodala.

„A náš pán?“ opýtal sa jeden z Kerguryonových lendpótisov.

Druhý zrak Menyany sa ešte stále nedokázal spárovať s druhým zrakom jednookého veľmoža. To nebolo dobré znamenie. „Neviem,“ pokrčila plecami a tichším hlasom dodala: „Teraz sa ukáže, nakoľko je prívlastok Nesmrteľný oprávnený.“

 

*

 

Trón Malak Červenookej

 

Malak Červenooká práve diskutovala s jedným z pánov veží o príprave mimoriadneho stretnutia veľrady. Malo sa uskutočniť na netradičnom mieste. Priamo v červenej oáze majáku. Malak na tom trvala.   

Tengyon, kostnatý muž so vzhľadom vyschnutej ryby, počúval predstavy svojej panej a príležitostne pripomienkoval, do akej miery ich dokáže realizovať. Malak brala jeho námietky do úvahy. Na chvíľu. Vzápätí ho upozornila, že sa ho nepýta, či jej dokáže vyhovieť, ale prikazuje mu, aby jej požiadavky do bodky uskutočnil. 

„Maják je v ohrození. Ja som v ohrození. Musia sa zúčastniť všetci,“ zdôraznila a dodala: „Dva týždne sú na prípravu priveľa. Máš desať štandardných dní. Na tvojom mieste by som začala basilyosov kontaktovať už dnes.“

Vtedy Malak pocítila, že niečo nie je v poriadku. Pocítila Berdyomov nepokoj. Nič však nevidela. Nemala druhý zrak. S implantátom v zreničke by nemohla vstúpiť do útrob centrálnej veže. Druhý zrak jej nahrádzal práve Berdyom. Lenže teraz nestíhala absolvovať procedúru, aby ho vypočula. Zdvihla teda ľavé predlaktie s vystretým ukazovákom. V momente sa okolo nej zhromaždil hlúčik bojovníkov. 

„Kde je Astéria?“ opýtala sa.

Tengyonovi zažiarili zreničky. „Ešte stále je na misii mimo kráľovstva. Len teraz dorazila k Svetlým horám.“

„Dúfala som, že sa vráti skôr.“

„Mám sa jej opýtať na príčinu meškania?“

Skôr, ako dostal odpoveď, dlhými skokmi dorazil jeden z vysunutých strážcov.

Zložil  oštep a padol na kolená. „Velebná Malak Červenooká,“ oslovil červenovlasú ženu, „nesiem urgentnú žiadosť o osobnú audienciu.“

„Kto je žiadateľ?“ opýtala sa nahlas.

„Noxpótis.“

Malak sa rozosmiala. „To je nezmysel. Noxpótisovia by sem, na opovrhovanú oslnenú polovicu, predsa nikdy neprišli.“

„Odovzdávam, čo som dostal,“ zdôraznil holohlavý muž, odetý len v bedrovom rúšku, a opäť zaboril čelo do zeme.

„Ako sa volá človek, ktorý sa nehanebne vyhlasuje za noxpótisa, a čo chce?“

„Hovorí si Nébyos,“ povedal strážca. „A tvrdí, že chce s vami uzavrieť manželstvo.“

Malak sa zasmiala ešte hlasnejšie. Tentoraz pohŕdavo. „Ako sa opovažuje? Čo si myslí, že ho oprávňuje?“

„Mám žiadateľovi odovzdať vaše slová, ctená Malak?“ opýtal sa strážca.

Jeho posledné slovo zaniklo v silnom vetre.

Okolo centrálnej veže majáka sa rozbesnila snehová víchrica. Nedávalo to žiaden zmysel. Objavila sa náhle, za jasnej oblohy, pri teplotách sparného leta. 

Malak sa zreteľne premáhala, aby jej tvár neskrivila zlosť. 

Skôr, než stihla vydať rozkazy, zaznel dunivý hlas. Prichádzal z víchrice a zopakoval jej nedávne slová. „Ako sa opovažuje? Čo si myslí, že ho oprávňuje?“ Potom z besniaceho vetra a bodavého snehu vykročil vysmiaty Nébyos. A odpovedal na jej otázku: „Čo by si povedala na hlavu bytosti, ktorá si hovorí Motu? Ty jej tuším hovoríš hlasy priepasti.“

Víchrica pomaly slabla.

„Nemal by si sa tak okázalo predvádzať, Nébyos, pribudnú ti nepriatelia,“ varovala ho.

Mávol rukou. „Dôležité je niečo celkom iné, drahá Malak. Neplytvaj bohatstvo na drahú Astériu. Ja som jediný, kto ti dokáže dať hlavu Motua. A nestratíš nič, namiesto toho mnohé, premnohé získaš!“ Potom sa doširoka sa usmial, zaboril pohľad  hlboko do červených očí a pompézne dodal:  „Tak čo, drahá Malak, dohodneme sa?“

 

(pokračovanie zverejníme 6. 11. - prihlásení podporovatelia na Patreone majú ku kapitole prístup už dnes)

 

-

 

Odoberajte náš newsletter a nepremeškajte ani jeden nový príspevok!

 

-

 

Dizajn & ilustrácie postáv (pokiaľ nie je uvedené inak): @leafy

Dodatočný obrazový materiál bol vygenerovaný v Midjourney


Komentáre: