Škvrna

Menyana a Pria splnili sľub. Hneď ráno [1] sa vybrali za Kiyunom do tréningovej haly, ktorá sa nachádza na prízemí centrálnej veže jeho sídla.

Steny priestrannej bezokennej miestnosti vystužovali odolné elastické pláty. V jej strede sa vo vzduchu vznášali tri poldruhametrové, hlavonožcom podobné útvary – sparingboty, ktoré Kiyun získal od Nébyosa. Útočné ramená čiernych strojov nehybne viseli. Senzory pasívne čakali na údery. Motory boli pripravené na úhybný manéver pred výpadom, ktorý nenastával.

Z Kiyunovej strany totiž neprichádzala žiadna aktivita.

Nad rámec toho, že sa poležiačky triasol, akoby išiel každú chvíľu zamrznúť. 

Menyana ho vítala po návrate z desiatok bojových misií, ale v podobnom stave ho ešte nevidela. 

Z nosa mu tiekol sýtočervený prúd. Z uši mu krv kvapkala. V okolí očí sa z popraskaných žiliek vyzrážala do podoby červenkastých sĺz.

Aby privítal návštevu, bojovník na pozdrav aspoň bolestne zastonal. 

„Prepáč, že meškám, zaspala som,“ kajala sa Menyana.

„Aj ja som zaspal. Práve som začal,“ priznal Kiyun a vydávil mláku krvi. 

Pria naňho zhrozene gánila. „Toto má byť tréning?“ 

„Čím si bližšie k naplneniu svojho potenciálu, tým viac námahy ťa stojí ďalšie napredovanie,“ vysvetlila Menyana. 

„Každý chce byť silný ako basilyos,“ poznamenal Kiyun a vztýčil sa na všetky štyri. „Ale málokto je ochotný roniť toľko krvi, koľko si to vyžaduje.“

Pria skúmavo zahľadela na Kiyuna. Zahaľovalo ho len poskromné bedrové rúško, takže na stehnách, ramenách, bruchu a hrudi sa mu nápadne črtali pomliaždeniny.

„Pre Dyeusa!“ zajachtala. V tvári sa jej miešal šok a údiv.

Vyzerala, akoby nedokázala prijať realitu toho, na čo sa pozerá. 

„Kiyun, veď ty.... veď ty máš svaly!“ zvolala.

Ozvalo sa niekoľko ráznych krokov. Na bojovníka potom dopadol rozprestretý uterák, ktorý mal prichystaný na neďalekej lavici. 

„Zachovajme si decentnosť,“ zamumlala Menyana.

Kiyun sa nahlas zasmial. 

„Nie je takýto tréning nebezpečný?“ opýtala sa Pria.

„Vôbec nie!“ protestoval Kiyun a dlaňou si zotrel krvavú penu z úst. „V rohu mám šikovný vozík. Ak by som náhodou nehybne ležal dlhšie ako pol hodinu, automaticky ma naloží a vyklopí do regenerátora.“

[reklama]

*

„Je obdivuhodné, na ako dlho dokážeš zadržať dych,“ utrúsil Nébyos.

Sedel na okraji očistnej nádrže, do ktorej sa Malak Červenooká vnárala vždy, keď vychádzala alebo naopak vchádzala do útrob centrálnej veže. A máčal si predkolenia.

Červenovláska vystupovala pomaly a rozvážne, celkom nevšímavo voči návštevníkovi, usadenému meter od nej. Jedným krokom prekročila jeho masívne, opancierovaným čižmám podobné topánky, druhým krokom biele ponožky a pri treťom kroku mávla na zmätené stráže: „To je poriadku. Je celkom neškodný.“

Nébyos rozkýval predkolenia a začal špliechať. „Si otužilá,“ uznal. „Som pán noci, ale do tak studenej vody by som nevliezol.“

„Nie je to voda,“ informovala ho Malak, už obkolesená služobnicami, ktoré  ju utierali do nadýchaných uterákov.

Nébyos hľadel na zvlnenú hladinu. „To je jedno. Keby bola teplejšia, skočil by som do nej a vliezol do veže, aby som si s Berdyomom pohovoril ako chlap s, ehm, špongiou?“

„Nemyslela som si, že sa tu ešte ukážeš,“ zmenila tému červenovláska. „Nebojíš sa?“ 

„Kvôli drobnému trapasu predsa nezanedbám svoju nastávajúcu!“

„Myslíš, že potom, čo sa stalo, mám dôvod zobrať si ťa?“ Malak sa pomaly otočila k vlasáčovi. Tak ako obvykle, z tváre sa jej nedala vyčítať žiadna emócia. 

Nébyos si medzičasom stiahol jednu z dlhých rukavíc a do nahej dlane nabral kvapalinu. Pohľad Červenookej ho zastihol v momente, keď si ju prikladal k ústam.

„Na tvojom mieste by som to nerobila.“

„Nepodceňuj ma,“ odfrkol a kvapalina mu skĺzla dole hrdlom. Zamyslene zagúľal očami. „Chutí tak trochu ako gwelekmón, ale cítim dodatočné prísady.“ Pomaly zamľaskal a nápadne si olizol pery. „Ďalšie dúšky oželiem.“ Potom náhle skrivil tvár. Napriahlo ho. Obsah žalúdka sa mu vzbúril a s hlasnými, hrdelnými fanfárami čľupol do nádrže. „Ech,“ odpľul si, „mala si pravdu, nemalo by sa to piť.“ A keď vyťahoval nohy z kvapaliny, zhnusene zabrblal: „Fuj, je tu navracané.“ 

Vzápätí sa obrátil na Malak a zazubil, akoby sa nič nestalo.

„Keď už sme pri našej spoločnej budúcnosti, prihoďme aj hlasovanie na veľrade,“ povedal.

Malak prekrížila ruky. „Nemyslím, že sa máme o čom rozprávať.“

„Ale máme!“ nástojil a doširoka roztiahol očné viečka. „Zo dňa na deň vidím jasnejšie, že na Penekmonione nemáš budúcnosť. Určite nie takú, o akú máš záujem. Aká by zodpovedala tvojim schopnostiam! Dobre vieš, že len so mnou prekročíš hranice tohto sveta!“

„Váž slová. Stačí jeden príkaz a Berdyom ťa zotne ako červami rozožratý strom.“ 

Nébyosovými očami preletela belasá iskra. Úsmev sa mu sebavedomo rozšíril. „Ver mi, druhýkrát ma nezaskočí,“ povedal varovne. „Ale rozumiem tvojmu postoju. Tak ako tvoju nádrž, aj náš vzťah poznačila nepekná škvrna. Preto som pripravil novú ponuku. Som si istý, že ju neodmietneš.“

„Asi začínaš blúzniť, drahý noxpótis,“ povedala s dôrazom na poslednom slove.

„Ak za mňa zahlasuješ na veľrade a vezmeš si ma za manžela pred zákonom a pred bohmi, nezničím maják.“

Malak sa prudko nadýchla.

„Hlúpy blaf.“

„Nerád sa predvádzam...“ začal zamysleným tónom, „toľkokrát za deň,“ dodal vzápätí, „takže tentoraz sa zaobídem bez demonštrácie.“ Keď dohovoril, odopol si jednu z veľkých modrých náušníc a hodil ju Malak. Žena ju chytila za letu a šperk dôsledne prezrela. Potom sa strhla a náušnicu vrhla späť. 

Poddala sa. Ovládli ju emócie. „Odkiaľ to máš, ty prehnitý slizký strigôň?“ zakričala.

Dlháň sa nahlas zasmial a šperk si nasadil späť na ucho. „Našiel som,“ povedal. 

„Znič maják a dopustíš sa najväčšej chyby vo svojom živote. Trpko by si to oľutoval!“

„Poradil by som si. Ľutovala by si ty,“ kontroval a poslal jej vzdušný bozk. „Verím, že moja ponuka je tak príťažlivá, že v tebe znova rozdúcha nekonečné plamene lásky. Čaká nás dlhý spoločný život, nepokazme si náš vzťah hlúpou škvrnou.“ 

*

„Musel si sa tak predvádzať?“ prehovorila Menyana, zatiaľ čo sústredene presúvala malý svetlomet na ohybnom ramene. V rukách sa jej striedali nástroje pripomínajúce zubárske náčinie.

„Predvádzal som sparingboty,“ ohradil sa Kiyun. „Zastihli ste ma v prvý deň potom, ako som zvýšil náročnosť. Tie tréningy sú jatkami. Ak s Priou hodláte využívať sparingboty, mali by ste sa oboznámiť aj s tým, ako to chodí najťažších dňoch.“

Venovala mu krátky, neurčitý pohľad a pokračovala v práci.

Kiyun sedel pohodlne usadený vo veľkom zamatovom kresle. Ona sedela obďaleč na pohyblivej kolieskovej stoličke a skláňala sa nad bielym lôžkom. Ležala na ňom Pria. Tvrdo spala – pokiaľ by bdela, kvôli návalom bolesti by si už dávno vykričala hrdlo.

Rubín reagoval extrémne citlivo na zásahy pod vonkajší pancier. Aby k nim nedochádzalo, akékoľvek nepríjemné stimuly sprostredkoval hostiteľovi s mnohonásobne zvýšenou intenzitou. 

Menyanine zreničky žiarili. Najprv prehliadla povrch rubína, následne nazrela – do takej miery, do akej to šlo – pod ochrannú kutikulu a na spoj parazita s hostiteľom. Okrem iného, čiernovlásku zaujímala miera a spôsob, akým rubín reaguje na podnety, stav jeho rudimentárnych končatín, ale taktiež reakcie Priinej pokožky v okolí a priamo pod organizmom. Následne sa zamerala na reakcie nervovej sústavy dievčaťa a samotného rubínu na elektrostimuláciu. Vnútro parazita aj Priinho tela prezrela cez viaceré zobrazovacie metódy. A napokon z červeného organizmu aj z jeho okolia odobrala mikroskopické vzorky tkaniva. 

„Ako Pria prijala rubín?“ opýtala sa čiernovláska. „Je pristará. Zázrak, že prežila.“

„Dostala ho pri plnom vedomí,“ podotkol Kiyun. 

„Pre Dyeusa. To muselo byť škaredé.“ Napriek tomu, čo hovorila, tón jej hlasu zostával strohý. „Ako si to mohol dopustiť?“

„Že ako?“ podráždene odvetil bojovník. „Odpoviem ti jedným slovom. Nébyos.“

„Ten noxpótis, ktorý zachránil Priu? Ten, od ktorého máš sparingboty a žoldnierov? Ten, vďaka komu si mohol odstreliť moje sídlo predtým, ako ho preskúmal Kerguryon, čo mi zachránilo krk? Och, skoro som zabudla: ten, vďaka komu si z môjho sídla zachránil najcennejšie prístroje?“

„Ten,“ neochotne prikývol.

„Rada by som ho spoznala,“ poznamenala, zatiaľ čo sústredene študovala dáta druhého zraku. 

„Ešte raz: ten chlap Prii aplikoval rubín pri plnom vedomí.“

„Presne na to by som sa ho opýtala. Pôsobí... zaujímavo. Možno mal dobrý dôvod. Čo keby s nami každý deň večeriaval a obedoval?“

Kiyun nahlas odfúkol. Škoda, že nevieš, ako dopadlo moje prvé stretnutie s ním, pomyslel si. Ale nespomenul ho. Na poníženie, ktoré pod Nébyosovými podošvami zažil, sa snažil čo najskôr zabudnúť. „Venuj sa Priinmu rubínu,“ pripomenul. 

„Ako povieš, pán môj,“ povedala ironicky. „Ak rubín prijala pri plnom vedomí,“ pokračovala, „prekvapuje ma, že sa v jej správaní neprejavuje žiadna trauma.“ 

„ Neviem, ako to Nébyos urobil, ale Pria si na aplikovanie nepamätá.“

„Čo nasledovalo potom?“

„Štyri dni vysoké horúčky.“

„Na šestnásť rokov solídne. Ja som lala jedenásť a aj tak som preležala dva týždne,“ podotkla. „A čo používanie rubína?!

„Zvládla ho úplne intuitívne.“

„Šťastkárka. Ja som pri cvičeniach takmer prišla o rozum.“

Kiyun sa kyslo sa pousmial. „Nápodobne,“ poznamenal. 

„A čo ďalšie zmeny?“ vyzvedala Menyana.

„Pribrala takmer desať kíl svalov tak prudko, až som mal dojem, že sa s nimi jedného dňa zobudila. A jej sila... to bola explózia.“

„Unikátny talent,“ uznala Menyana.

Kiyun súhlasne pokýval hlavou. „Druhá Astéria. Možno ju prekoná.“

„Možno,“ zdôraznila čiernovláska a deaktivovala druhý zrak. „Hotovo. Mám všetko, čo som potrebovala.“

„Aký je tvoj verdikt? Vieme Priin rubín vrátiť do pôvodného stavu, aby nad ním Nébyos stratil moc?“

„Zásah, aký potrebujeme, spustí obrannú reakciu,“ povedala a vyčerpane sa oprela o operadlo stoličky. „Rubín sa odpojí a skrúti do klbka. A Pria zomrie.“

POKRAČOVANIE  / OBSAH

(prihlásení podporovatelia na Patreone majú prístup k trojici ešte nepublikovaných kapitol)

-

Odoberajte náš newsletter a nepremeškajte ani jeden nový príspevok!

-

Dizajn & ilustrácie postáv (pokiaľ nie je uvedené inak): @leafy

Dodatočný obrazový materiál bol vygenerovaný v Midjourney

Poznámky

[1] Keďže na dennej polovici Penekmonionu slnko neustále svieti z identického miesta na oblohe, pojmy ráno a večer stratili pôvodný význam. Používajú sa však naďalej ako výrazy pre začiatok alebo koniec štandardného dňa. Ten, tak ako na Starej Zemi, trvá 24 hodín.