Pria verzus Menyana

Dušan Valent, 2023-01-14 00:13:00

19. kapitola: Menyana sa vracia do Kiyunovho sídla a je konfrontovaná s jeho novou obyvateľkou. Ako sa vyrovná s bezprostrednou Priou?

Tam, kde ešte pred chvíľou nehybne ležala Pria, teraz Pria očividne ani trochu neležala.

Ulkvo na to miesto mlčky hľadel, akoby odmietal prijať jej náhle zmiznutie. V tom sa mu na okraji zorného poľa čosi mihlo. V rovnakej chvíli z ochodze pri bráne spadli všetci traja strážnici. 

Z úst fúzatého muža sa vyrútil húf nadávok – jeho dvaja pomocníci ešte nikdy nepočuli, aby na tak malom priestore skoncentroval tak veľa hanebných činov najrôznejších zdomácnených kopytníkov.

Bojovník prudko zamával na zvyšných, chaoticky pobehujúcich strážnikov. „Nepanikárte!“ skríkol panicky. „Pán sa o tomto fiasku nesmie dozvedieť! Ihneď za ňou utekajte!“ Okamih nato dodal: „Počkajte, stojte!“ Následne strážnikom nakázal, kam majú utekať. „Dobre, teraz už naozaj môžete,“ ubezpečil ich a motivačne podotkol: „Ak vám to dievčisko ujde, pán vás stiahne z kože! A ja nechtami na nohe zoškrabem, čo vynechá!“

Ani on sám nelenil. Aktivoval rubín a pretiahnutým oblúkom doskočil k bráne. Nepatril medzi najmladších ani najsilnejších veľmožov, no rýchlosť mu závidel aj samotný Kiyun.

 

[reklama]

 

Preskočil hradby a zašomral: „Nech ma uchváti moregnia [1], ak ju nedolapíme skôr, ako dorazí teupótis! A len čo ju dostanem do pazúrov, oľutuje deň, keď sa narodila!“

Ubehla takmer polhodina. Kiyun práve dorazil. A namiesto Ulkva ho vítal iba vietor a dvojica starých klzákov na okraji pristávacej dráhy.  

Keď s Menyanou po boku vystúpil z lietajúceho stroja, neveriacky sa rozhliadal. 

Vtedy sa v zdanlivom ľudoprázdne čosi pohlo. Z tieňa pod krídlom jedného z odstavených klzákov sa vytackala Pria. Ledva kráčala. Jej rozstrapatené vlasy sa poddávali vetru, rovnako tak franforce explóziami úplne dotrhaného, miestami spečeného obleku. 

Tvár a predlaktia jej zakrývala vrstva zaschnutej, sčernetej krvi. Sánka aj hrdlo sa jej pohybovali, takže sa zdalo, že sa pokúša niečo povedať. Márne. Nevydala ani hlások.

„Pre Dyeusa, čo sa tu stalo?“ zašeptala Menyana. Okamžite aktivovala druhý zrak.

Vtedy si všimla pár drobností.

V prvom rade, pomaly sa približujúca Pria mala dlane, ústa a líca zafúľané od čokolády, nie od krvi. A nesnažila sa prehovoriť, pahltne žuvala a hltala... posledné kúsky koláča. Zostali len omrvinky, roztrúsené na tácke pohodenej pod krídlom. 

Vykročili jej v ústrety.

„Kde sú všetci?“ opýtal sa Kiyun.

Blondína narýchlo prehltla a zastala. „Ktohovie, ktohovie!“ odvetila mu. „Asi si myslia, že sú dôležitejšie veci, než privítanie ich pána. Ale neboj sa, Kiyun, ja taká nie som! Ja nemám nič dôležitejšie!“

Bojovník ju premeral pohľadom. „Prečo vyzeráš takto?“ 

„Kiyun! Si dosť starý nato, aby si vedel, že je to otázka na mojich rodičov!“

„Myslím zvyšok,“ zdôraznil. „Ten, za ktorý môžeš ty.“

Pria si zahľadela na zúbožené oblečenie.

„Trénovala som...“ začala vysvetľovať a názorne vopchala päsť do jednej z dier na obleku. „V tom som si povedala, že si zajem. A nevieš si predstaviť, aké prekvapenie na mňa čakalo v jedálni! Práve sa dopiekol koláč! Čím sa dostávame k priznaniu...“ Sťažka vzdychla a uvoľnila opasok. „Kiyun, neviem, či mi to niekedy v živote odpustíš... ale zjedla som ti obed! Vlastne vám obom. A niekoľkým ďalším.“

Menyana si čupla k tácke a prehrabala sa v omrvinkách. 

„Môj najobľúbenejší koláč!“ zabedákala. 

Pria previnilo sklonila hlavu. „Prepáč, myslela som, že bol Kiyunov.“

Menyana zdvihla pohľad na blonďavý úkaz. Ten sa doširoka sa usmial. „Čauko, ja som Pria,“ zvolala a čiernovláske podala vrstvou čokolády pokrytú dlaň. „Nejaký čas žijem s Kiyunom. Pridáš sa?“

 

*

 

Po nečakanej strate koláča Kiuyn zrušil obed, ktorým hodlal privítať svoju pobočníčku. Konala sa až večera. A priniesla viacero prekvapení. 

V prvom rade, večeralo sa v trojici, lebo Kiyun nástojil, aby sa pridala aj Pria. 

Trojica usadla v strede priestornej jedálne za masívnym dreveným stolom. Nachádzal sa na vyvýšenom osvetlenom podstavci – v šere naokolo sa črtal tucet ďalších, ale menších. 

Služobníctvo najprv prinieslo Kiyunovu obľúbenú, korenistú gabkovú [2] polievku, po ktorej nasledoval steak z pľujtváka [3].

Menyana a Kiyun si pochutnávali jeden decentný hryz za druhom. 

Pria sa na mäso vrhla, akoby s ním zvádzala boj na život a na smrť. 

„Ovládaj sa, nie sme na pretekoch!“ šepol jej Kiyun.

Dievčina sa nechápavo zahľadela na miniatúrny kúsok mäsa na jeho vidličke. 

„Dnes ti nechutí? Máš pokazený žalúdok?“ zahlásila a dôrazne dodala: „Doteraz si ma pri jedení vždy predbehol.“

Kiyunovi vyleteli obrvy. Nenápadne pozrel na Menyanu. Nápadne sa chechtala. 

„Áno, Kiyun?“ podpichla ho. „Uškodilo ti niečo?“

„Mal som veľa povinností, tak som sa ponáhľal!“ ohradil sa. 

Čiernovláska potlačila smiech. „Samozrejme, úplne ti verím,“ povedala tónom, z ktorého vyplývalo, že mu neverí vôbec. „A nechaj ju, nech je, ako jej chutí,“ dodala. „Veď nejedla prakticky od rána.“

„Nejedla, odkedy zjedla dva koláče!“ pripomenul. „To by jej malo stačiť na týždeň.“

Na to sa Pria prudko postavila, vyhrnula si blúzku a vystavila holé brucho, ktoré demonštratívne hlboko vtiahla.

„Aha, Kiyun, ťažká podvýživa!“ deklarovala.

Menyana sa nahlas zasmiala. 

 

*

 

Sparingbot.

 

Keď dojedli, Kiyun s Menyanou si dopriali víno, zatiaľ čo Pria ako dezert ďalší stejk.

„Mám prosbu,“ prehovorila čiernovláska a položila pohár na stôl. „Chcem bojovať.“

Kiyun sa zamyslene oprel o operadlo stoličky. „Máš ďalší exoskelet?“ 

„Nie. Začnem trénovať. Chcem trénovať,“ zdôraznila. „Seriózne a systematicky. Každý deň, tak ako ty a Pria.“

„A tento nápad si mala už predtým, ako ti do hlavy udrelo víno?“

Zlostne odfúkla. „Myslím to vážne. Viem, čo tréning obnáša,“ nástojila. „Aj welpótisovia povinne absolvujú základy bojového výcviku.“

Kiyun nemal záujem o ďalšiu škriepku.

„V poriadku,“ povedal. „Navrhnem ti tréningový program. A ak chceš, už zajtra ti pridelím pomocníkov.“

„Nechcem trénovať na očiach tvojich vazalov,“ objasnila. „Ak nemáš čas ty, budem trénovať so sparingbotmi.“

Kiyun si doprial výdatný dúšok. „Ani Pria ešte netrénuje so sparingbotmi,“ upozornil.

Blondína nápadne zamávala rukami. „Čo sú sparingboty?“ ozvala sa. „Už som to slovo  zachytila, ale nikto sa neunúval vysvetliť mi ho.“

„Tréningové pomôcky,“ odvetil Kiyun. „Uhýbajú sa, merajú silu a rýchlosť úderov, alebo na teba útočia s takou intenzitou, akú si zvolíš. Úchvatné zariadenia.“

„Prečo s nimi netrénujem?“ 

„Inokedy. Je to veľmi zložitá téma a nemám náladu na zdĺhavé vysvetľovanie,“ odvetil a obrátil sa späť na Menyanu. Ibaže skôr, než jej čokoľvek povedal, Pria ho vyzvala: „Tak stručne. Zhrň to... jedným slovom.“

Kiyun sa sprvu zamračil, ale po krátkej úvahe odvetil: „Smrť!. 

Pria nasucho preglgla.

„A ak by si náhodou nezomrela,“ doplnil, „z tréningu by si nemala žiaden osoh.“

„Ako to? Taká super vec, a nepomohla by mi?“

„Hrozí,“ ozvala sa Menyana, „že intenzita tréningu a mechanizmus účinku povedú len k deštruktívnemu náporu na centrálnu nervovú sústavu, a akékoľvek konštruktívne stimuly ustúpia do úzadia.“

Pria pôsobila, akoby čiernovláska prehovorila starým jazykom. „Čiže,“ uvažovala, „mi urobia viac zle, ako dobre?“

Čiernovláska prikývla. „Tak nejako.“

„Keď sú také ničivé, prečo ich nepoužijeme, aby bojovali?“ opýtalo sa dievča.

„Lebo sú príliš obmedzené a neprispôsobivé,“ odvetil Kiyun.

„Traduje sa, že pred tisícročiami, ešte na Starej Zemi, ľudia budovali ohromné a hlavné drahé vojenské stroje,“ nadviazala Menyana. „Potom sa ukázalo, že ich poľahky zničia pešiaci s malou, no účinnou výzbrojou. Snaha o čo najúčinnejšie a najlacnejšie zbrane pre pešiakov napokon viedla k tomu, že pešiaci sa stali zbraňami.“ Keď dohovorila, jemne si poťukala po rubíne.

„Ty si taká múdra!“ velebila ju blondínka. Vzápätí na Menyanu zahľadela podozrievavo. „Ako je možné, že vieš tak veľa, keď máme obe rovnako veľké hlavy?“ Jedným okom pozrela na Kiyuna. „Síce,“ dumala, „Najväčšiu hlavu z nás má Kiyun. A nič mu to nie je platné.“

Vzápätí bolestne zhíkla. Kiyun vyjadril svoj nesúhlas... letmým kopancom do členka.

Menyana sa uškrnula a obrátila na Kiyuna. „V materiáli, ktorý si zachránil z môjho sídla,“ nadviazala na svoju žiadosť, „sa nachádzajú aj tvoje staré sparingboty.“

„Áno. Tie, ktorým si sa márne snažila zvýšiť výkon,“ spomenul si Kiyun.

„Je to šrot,“ utrúsila. „Ale myslím, že znížiť ich výkon by som zvládla.“

„Nezmeníš princíp účinku, takže pochybujem, či ti prinesú viac osohu ako škody,“ varoval ju Kiyun. „Mimochodom, videla si vôbec, ako prebieha tréning s nimi?“ 

„Čosi som počula a o čomsi čítala. Ak by ti to nevadilo, rada by som sa prišla pozrieť.“

Priina dlaň vyletela vysoko nad jej hlavu. „Kiyun!“ zvolala. „Prosím, aj ja chcem vidieť tréning so sparingbotmi!“

Váhavo, ale predsa prikývol. „Zajtra s nimi trénujem od skorého rána. Príďte.“ 

Menyana elegantne prikývla, Pria sa víťazoslávne zahnala päsťou.

 

*

 

Ďalšie prekvapenia prišli na rad, keď sa Kiyun s Menyanou vracali z jedálne do ich spoločných komnát.

„Chcem, aby Pria jedávala s nami tak, ako dnes večer,“ oznámil. 

Menyana zastala. „Trénuješ ju, nie si jej pestún,“ poznamenala.

„Zodpovedám za to, akou bojovníčkou sa stane,“ poopravil. „A čím viac o tom premýšľam, čím viac ju sledujem, tým viac som presvedčený, že potrebuje viac ako len tréning a vylihovanie v regenerátore.“

„Vyzeráš pevne rozhodnutý.“

„Ak si proti, upustím od toho,“ vyhlásil. „A Pria bude jedávať a celkovo tráviť voľný čas namiesto nás dvoch s Ulkvom.“

„Neblázni,“ povedala vydesene. Chvíľu premýšľala. „Zavolaj Bianyu. Vždy ti predsa ochotne pomôže.“

„Ona mi ochotne pomáha už teraz. Tým, že zvláda prácu za troch.“

„A čo Teygun?“ nadhodila.

„Poslať Priu k Šasu? Zbláznila si sa?“

Menyana si ticho vzdychla. „Tak urob čokoľvek, čo uznáš za vhodné,“ odvetila rezignovane a vykročila. 

„Čiže obedy a večere s Priou ti neprekážajú?“

„Hlavne ju drž ďalej od mojich koláčov,“ povedala a silene sa usmiala. 

Kiyun vykročil za ňou. „A ešte čosi,“ oznámil.

Spozornela. 

„Posledná vec,“ ubezpečil ju. „Čoskoro mám v Leukopelose slúžiť sviatok dcéry slnka. Chcem Priu vziať s nami a ukázať jej mesto a rieku.“

Na Menyaninej tvári sa zračil údiv. „Aha. No... ako chceš,“ povedala apaticky. 

„Nevadí?“ opýtal sa.

Menyana pridala do kroku. „Nechaj to tak,“ utrúsila. 

 

 

POKRAČOVANIE 

(prihlásení podporovatelia na Patreone majú prístup až k trom nezverejneným kapitolám)

 

-

 

Odoberajte náš newsletter a nepremeškajte ani jeden nový príspevok!

 

Poznámky

[1] doslovne „kráľovná mŕtvych“, ženský démon

[2] jednoduché, pórovité živočíchy obývajúce najveternejšie oblasti stepí

[3] obrovský morský jašter, ktorý obýva Malé more Penekmononu


Komentáre: