Prebudenie slnka

Dočkali sa.

Potom, ako sa 12 hodín tiesnili v komôrke, ktorú vytvorili v útrobách pórovitého filtrátora, sa konečne ozval Kiyunov druhý zrak.

Blížila sa karavána. Masívny zástup s desiatkami veľbludov, z ktorých polovica niesla vytúžený gwelekmón.

„Je čas,“ oznámil bojovník a cez škáru v tkanive gabky upieral svietiace zreničky k vyschnutému riečnemu korytu v diaľke. Znepokojene dodal: „Ale zachytávam iba asi dvadsať obrancov s rubínmi.“

„Iba? Dvadsať je málo?“ čudovala sa Pria.

„Na tak veľký zástup áno. Rátaj aj s útokom zo zálohy,“ zdôraznil. „Zamaskovaných bojovníkov kdesi v diaľke nerozoznám.“

„Dobre,“ povedala odhodlane a nad hlavou skrížila predlaktia, aby sa pretlačila cez stiahnutý veniec gabky.

Kiyun ju schmatol za rameno. „Ešte niečo,“ pripomenul. „Buď opatrná a nepredvádzaj sa.“

Pria si s ním ťukla päsťou a vyliezla na vrchol hubke podobného živočícha. Tam si aktivovala rubín a výbušným skokom vyrazila dopredu.

Krátko nato predvoj karavány prudko zastavil.

„Neidentifikovaný bojovník vľavo!“ zvolala wikpótia Gweya, ktorá ho viedla, a zoskočila z podráždene gágajúceho bluda. „Má aktivovaný rubín! Útočí na nás!“

Červenovlasá žena mávla na siedmich gelhosov a berhosov naokolo. Bojovníci v žltých a hnedých uniformách sa pripravili na boj a na Priu namierili kopije, ktorým načerveno vzbĺkli hroty.

V rovnakej chvíli sa z úzadia vyrútili traja hnedouniformovaní bojovníci vedení ďalším wikpótisom –  mimoriadne štíhlym, no rýchlonohým Dwynyonom. K Prii sa blížili zdanlivo rýchlosťou blesku.

[reklama]

Keď si ich blondínka všimla, prudko zrýchlila. Úspešne minula Dwynyona a jeho mužov a vyhla sa aj niekoľkým červeným zábleskom, ktoré vyleteli z kopijí bojovníkov rozostavených pred karavánou. 

Potom medzi nich vtrhla ako bowlingová guľa medzi kolky. 

„Dreugos to vzal! Je ešte rýchlejší než my!“ zaklial Dwynyon a zahľadel sa na Priine počínanie pri karaváne.

Trvalo len pár sekúnd.

Okamžite potom, ako rozrazila obrancov s farebnými uniformami, chodidlami odrážala výpady Gweyinej kopije.

Červenovláska bola impozantným zjavom - vysoká a robustná, s oholenými bokmi hlavy a načerveno nafarbenou tvárou. Do Prie dorážala s mrazivým pokojom. Sila aj prudkosť jej útokov sa dokonca stupňovali. 

Okrem toho sa blížil Dwynyon, aby spolubojovníčke pomohol.

Pria tomu zabránila. 

Stavila na rýchlosť a silu svojich nôh. Najprv štvoricou tak rýchlych kopancov, že pôsobili, akoby nastali súčasne, zasiahla plecia a stehná protivníčky. Nasledoval kop z otočky do hrudníka. 

Blondínka doňho vložila všetku silu. 

A uspela. 

Aj tak mocnú bojovníčku, ako bola Gweya, vyradila z ďalšieho boja. 

Pria úder zároveň využila ako odrazový mostík na identický výpad, vedený druhou nohou a mieriaci na hrudník Dwynyona, ktorý práve dorazil.

Hoci tento výpad nedosiahol takú silu, ako predošlý, úspešne zasiahla a knokautovala aj druhého z wikpótisov chrániacich karavánu. 

Kiyun druhým zrakom pozorne sledoval priebeh boja. Spokojne sa usmial. „Do Perkunosa, veď ona je dvakrát silnejšia ako wikpótia!“ povedal tónom, v ktorom sa miešala hrdosť a nadšenie so štipkou závisti. Keď bol v Priinom veku, dosiahol porovnateľnú silu, ale stálo ho to roky, nie mesiace driny. 

Nikdy sa nepovažoval za obzvlášť nadaného bojovníka. Práve naopak. Veril, že nebyť železnej disciplíny a Kerguryona, ktorý jeho tréning viedol takmer desať rokov, nedotiahol by to ani spolovice tak ďaleko, ako sa mu napokon podarilo.

Pred karavánou zostala na nohách hŕstka bojovníkov. Pria skákala z boka na bok ako gazela. No neutekala – útočila. Ráznym švihnutím raz pravej, raz ľavej nohy vyraďovala z boja  jedného protivníka za druhým. 

Na väčšinu jej stačil jediný zásah.

Skákaním zboka nabok sa zároveň uhýbala červeným zábleskom. Prichádzali z opačného konca karavány, kde sa zoskupili zvyšní obrancovia. 

Veľbludy a bludy zlostne fučali, kupci sa krčili, aby ich nedopatrením nezasiahlo niektoré z poletujúcich červených svetiel.

Kým ľahli protivníci v bezprostrednom okolí, od vzdialenejšej skupiny obrancov Pria utŕžila pol tucta zásahov. Ľahký pancier jej obleku ich stlmil, no i tak ňou viditeľne otriasli. 

Ďalších šesť a máme problém, uvažoval Kiyun. Ale zostával pokojný. Veril, že bitka už čoskoro skončí.

Dievčina vyrazila v ústrety bojovníkom na opačnom konci karavány. Vtedy sa vyschnutým korytom ozval hlasný tresk,

Vo vzduchu ju zasiahla neobvyklá zbraň. Červeným jasom žiariaci bumerang.

Trafil ju do prilby.

Fragmenty helmy sa rozleteli na všetky strany, zatiaľ čo dievčina sa zrútila na zem ako zostrelené lietadlo a zostala bezvládne ležať.

Nastal čas, aby Kiyun urýchlene zasiahol.

Chcel, ale nemohol. 

Prii nedokázal pomôcť, pretože sa nedokázal ani pohnúť.

Práve ho chytili.

*

Zatiaľ čo omráčená Pria bezmocne ležala, Kiyuna dusilo zovretie lasa. Kúsky pórovitého tkaniva na jeho vláknach prezrádzali, že ho chytilo ešte vnútri gabky. 

Zo zbrane sálala červená hmla. A taktiež výboje, ktoré sa bojovníkovi zahrýzali až do špiku kostí ako neviditeľné dýky. 

Laso držal v ruke lendpótis Segeklevés, krátkovlasý tridsiatnik s prísnym pohľadom a ostrým nosom. Ramenatý, ale nie svalnatý.

Kiyun ho silou niekoľkonásobne prevyšoval, no nič mu to nebolo platné. 

„Gelhos alebo wikpótis, wikpótis alebo basilyos, keď protivníkov znehybníš, zrazu sú si všetci rovní,“ povedal mu kedysi jeho strýko Megiklevés, keď ho učil používať bič. 

Kiyunova rodová zbraň fungovala podobne ako Segeklevésove laso. Takže dobre vedel, že ak rýchlo niečo nevymyslí, výboje z neho napokon vypudia dušu.

Segeklevés však Kiyuna trápil oveľa menej než muž, ktorý sa práve s bumerangom v dlani skláňal nad Priou. Bol teupótis Melhyon – Kerguryonov vazal, s ktorým Kiyun nedávno zviedol krátky boj pred bránami Menyaninho sídla. 

Vtedy ho poľahky porazil. Lenže ani to mu teraz nebolo nič platné.

Melhyon sa so záujmom zahľadel na ochromenú blondínu. Chytil ju za pod krkom a jednou rukou zdvihol do vzduchu.

„Kto by čakal, že nás poturbuje dievčatko?“ fľochol. Vzápätí ju z celej sily udrel päsťou do žalúdka a hodil na zem akoby bola odpadkom. Dievčina vydávila krv a tlmene zastonala. „K tebe sa ešte vrátim. Ale najprv sa postarám o tvojho kamaráta.“

Veľmoži si vymenili miesta: Melhyon sa vybral k medzičasom spútanému Kiyunovi, Segeklevés k Prii. 

Kiyun stál v hlúčiku piatich hnedouniformovaných bojovníkov. Tým sa ho podarilo spútať, ale nie úplne znehybniť.

Úkosom pozrel na prichádzajúceho veľmoža. 

Teraz, alebo nikdy! pomyslel si a prudko švihol trupom doprava a vzápätí doľava. Jednému z protivníkov vrazil čelom do nosa, druhému, vysokému, do hrude. 

Takto sa úspešne zbavil oboch mužov, ktorí ho držali na mieste a bránili mu v pohybe.  

Teraz sa pokúsil o premet vzad. 

Úspešne.

Chodidlami nepristál na zemi. Päty namiesto toho zaboril do čela ďalšieho z bojovníkov. Obojnohý kop muža odhodil do diaľky.  

Kiyun manéver nezvládol ideálne a po výpade capol na brucho. Dopad mu vyrazil dych, no nezastavil ho. 

Okamžite sa čelom a kolenami zaprel do zeme a vyhodil sa späť na nohy. Vzápätí premetom vpred odrazil útok prvého zo zvyšných dvoch bojovníkov.

Ten druhý nezaútočil. Nemusel. Práve dorazil Melhyon a Kiyuna uzemnil kopancom do brucha. 

Kiyun s vydutými tepnami prehltol výkrik. A zatiaľ čo sa zvíjal v bolestiach, jeho protivník sa spokojne uškrnul. A potom ho kopol ešte raz. Silnejšie.

„Prevencia,“ vysvetlil a spoza opasku vytiahol bumerang. 

Zbraň mu v dlani zažiarila načerveno. 

„Neopováž sa!“ skríkla v diaľke Pria, no Segeklevés ju pohotovo zadlávil topánkou. 

Veľmož sa zahnal a tresol Kiyuna po prilbe. Bojovníkovi trhlo hlavou a na boku helmy sa objavil veľký otvor. 

Melhyon nazrel do diery. „Tuším vidím niekoho známeho!“ povedal naradostene. „Môjho pána zarmúti, že si porušil zákaz a opustil Čierne pustatiny.“ Nahlas sa zasmial a gestom ruky naznačil slučku okolo krku. „O následkoch tvojho záškodníctva pre naše karavány nehovoriac.“ 

Veľmožov tón Kiyunovi pripomenul nedávnu audienciu u Kerguryona Nesmrteľného. Nepriateľské vystupovanie, aké vtedy Melhyon predviedol, na Kerguryonovom dvore dovtedy nezažil. 

„Tvoj pán? Keď si ma spoznal, zaradoval si sa, akoby si sa nevedel dočkať pochvaly od niekoho iného,“ povedal a s dôrazom dodal: „Kto by to tak mohol byť?“ Nečakal na odpoveď. „Je to Deber, že? Predpokladám, že ťa poveril, aby si Kerguryonovi pozeral na prsty. A teraz, keď si ma tu ulovil, slintáš nadšením pri pomyslení, ako ťa ten žilnatý opičiak pochváli.“

Melhyon zvýšil tón beztak vysokého hlasu: „Opovážlivé slová z úst niekoho, kto hľadí zoči-voči smrti!“

„Zvykol som si. Tým, čo sú hodní slova bojovník, hrozí smrť často. A potom sú tu iní, ktorým hrozí akurát to, že ich nachytajú, ako v stajni zneucťujú veľbludy.“ Pomaly a dôrazne dodal: „Však, Melo? Však?“ 

„Ty idiot!“ zrúkol naňho. „Môžem ťa na mieste sťať, a ty začínaš s primitívnou buzeráciou?“

„A keby som ti lichotil, tak čo? Dal by si mi ruku tvojej dcéry a polku kráľovstva?“

„Ty neveríš, že ťa môžem tu a teraz zabiť, všakže?“ obvinil ho Melhyon. „Vieš, môj pán nakázal dovliecť mu človeka, ktorý vykráda jeho karavány, živého alebo mŕtveho. Ak mám na výber, hádaj, ktorú možnosť si vyberiem?“

„Nuž, ako ťa poznám, z týchto dvoch možností si rozhodne vyberieš... ponatriasať za rohom prvého veľbluda, ktorého stretneš!“

Kiyuna zasiahol ďalší kopanec do žalúdka.

„Ak máš záujem o pamätihodné posledné slová, ubiehajú ti posledné sekundy,“ zasyčal Melhyon.

„Pozri ako sa chechcú tvoji chlapi v karaváne. Práve som ich povedal.“

*

„Zdá sa, že tvojho kamaráta čaká neslávny koniec. Príde o hlavu,“ zhodnotil Segeklevés a  pätu zatlačil tak hlboko medzi Priine lopatky, až od bolesti zhíkla. 

Na zemi ležiaca dievčina videla, že bojovník nepreháňa. 

Sledovala, ako Kiyuna zasiahla záplava úderov. Prichádzali od všetkých naokolo. Keď skončila, zostal pri ňom iba Melhyon. Ostatní bojovníci ustúpili.

Prii zvlhli oči. Celá sa roztriasla. 

Zrazu zvýskla – Melhyon sa zahnal.

Vzápätí sa Priin výskot zlomil. 

A stalo sa čosi zvláštne.

Slnečné lúče okolo dievčiny náhle zmenili smer. Spojili sa do oslepujúceho lúča, ktorý v sprievode hrozivého ticha letel priamo na Melhyona. Zasiahol nielen bojovníka s bumerangom, ale aj jeho okolie a všetko, čo mu stálo v ceste.

Obrancovia karavány stojaci v okolí vrátane Segeklevésa, bojovníci okolo Melhyona, niekoľko veľbludov. To všetko sa zrazu zmenilo na popol. 

Nik zo zasiahnutých nestihol vydať ani hláska. Krik sa ozval až potom. 

Kričal každý, kto neonemel od hrôzy. 

Kiyun však zavyl od bolesti. 

Hoci mu clonilo niekoľko bojovníkov, zlomok lúča zasiahol aj jeho a škaredo ho popálil. Nebyť prilby a opancierovaného obleku, zaradil by sa medzi obete. 

Napriek spaľujúcej bolesti ho premohol smiech. Sám pre seba zvolal: „Nébyos sa mýlil! Ten kretén sa mýlil!“ 

Keby vtedy na Priu zahľadel druhým zrakom, uvidel by taktiež čosi znepokojivé.

V jej oku namiesto žltej dúhovky na niekoľko sekúnd plápolal slnečný disk.

POKRAČOVANIE / OBSAH

-

Odoberajte náš newsletter a nepremeškajte ani jeden nový príspevok!

Dodatočný obrazový materiál bol vygenerovaný v Midjourney