Oči

Dušan Valent, 2022-09-20 12:47:00

2. kapitola: Kiyun a Menyana hľadajú spôsob, ako prebudiť záhadný artefakt z podzemia. Pomôže im v tom nečakaný spojenec?

Vrták stroja sa prebíjal vrstvami bazaltov, no pohľad Menyany napriek tomu neustále skĺzal na Kiyuna. 

Našťastie, výstup z hlbín vyžadoval oveľa menej sústredenia ako zostup.

Bojovník držal tmavomodrú masku akoby išlo o poklad. Prezeral si ju zo všetkých strán. Obdivoval ju. Úplne ho očarovala. 

„Dopúšťame sa obrovskej chyby,“ povedala mu.

„Viem. Potom, čo sme zažili, by som ju najradšej vrhol na dno oceánu.“  

„Nepôsobíš tak,“ poznamenala.

„Lebo na tejto planéte tak či tak žiaden oceán nemáme,“ zažartoval. „Obrovskej chyby sme sa dopustili už tým, že sme zostúpili pod lávové prúdy,“ vysvetlil. „Otázka je, čo z nej získame. A pri Perkunasovi, my z nej vďaka tejto maske niečo vyťažíme!“

 

Menyana (ilustrácia @leafy)

 

[reklama]

 

Z podzemia vystúpili na okraji nedozernej čiernej roviny. Lemovali ju úpätia plochých,  no napriek tomu tri až päť kilometrov vysokých sopiek – hovorilo sa im Štítové hory. 

Nasadli do pristaveného klzáku. Stroj pripomínal malé lietadlo, ale kvôli úspore paliva v trupe skrýval nádrže s vodíkom, ktoré ho nadľahčovali, takže bol vlastne spolovice vzducholoďou. Odleteli do jedného z dávno vyhasnutých kráterov, kde stála impozantná budova. Patrila Menyane.

Pôdorys stavby tvorili štyri koncentrické kruhy prepojené rovnoramenným krížom, zo stredu ktorého sa týčila vysoká veža. Sídla tohto typu patrili výhradne veľmožom. Konkrétne, Menyane prislúchala hodnosť welpótie [1].

Welpótisov považovali za „pánov múdrosti“, a to prinajmenšom do takej miery, do akej im to dovoľovali náboženské tabu, predovšetkým tabu nedotknuteľnosti strojov. Stroje sa na Penekmonione považovali za najväčší luxus. Prístup k nim mali výhradne veľmoži, ale ani tí ich nemohli zhotovovať, upravovať ani len opravovať. Podľa zákona to všetko mohli len... iné stroje. 

Na rozdiel od ostatných welpótisov, Menyana sa znesväcovania strojov neštítila. Práve naopak. A Kiyun ju všemožne podporoval. Zároveň dbal, aby sa o tejto prísne trestanej heréze nik nedozvedel.

Záujem o mechanizmy v nej prebudil starý otec, keď bola ešte malé dieťa. 

Dve dekády skúseností a predovšetkým vlastnoručne zhotovené prístroje sa čiernovláska  snažila využiť aj pri výskume masky. Venovala mu tri dni. Keď skončila, Kiyuna zavolala do najmenej zapratanej z experimentálnych komnát. V podstate išlo o veľkú, takmer prázdnu miestnosť s niekoľkými rozobratými, bližšie neurčiteľnými zariadeniami na zemi pri stenách a dlhým, širokým stolom pri vchode.

Kiyun ju predbehol. Keď vošla do komnaty, sedel pri stole a vyhadzoval si okruhliak o čosi menší od päste.

„Tvoj výraz neveští nič dobré,“ poznamenal namiesto pozdravu a pokračoval v pohadzovaní kameňa. „Dúfal som, že budeš sršať nadšením. Ale ty sa namiesto toho tváriš, akoby si odpila zo skysnutej medoviny.“

„Preháňaš,“ obvinila ho.

„Dokáž to. Poteš ma!“

„Nuž...“ okolkovala a Kiyun veľmi rýchlo pochopil, ako dopadli jej snahy.

„Tak predsa,“ buchol po stole. „Mala si pravdu, preháňal som. Ale zároveň som dúfal, že sa mýlim.“

„Neprichádzam s úplne prázdnymi rukami,“ upozornila.

„Hovor!“ posúril ju bojovník. Okruhliak schmatol za letu a vložil si ho do vnútorného vrecka uniformy. Na rozdiel od Menyaninej rovnošaty, Kiyunova uniforma niesla na každej výložke až štyri pozlátené koncentrické kruhy – odznak teupótisa [2], jednej z najvyšších veľmožských hodností na Penekmonione. 

„Maska je extrémne odolná a schopná samozaceľovania,“ prehovorila. „Ale všetky zobrazovacie metódy ukazujú to isté: nenachádzajú sa v nej žiadne štruktúry. Nič, čo môže fungovať, len beztvará hmota.“ Skleslo dodala: „To je v rozpore s našim pozorovaním. Artefakt sa totiž v podzemí očividne snažil fungovať.“

„Čiže ak tomu správne rozumiem... maske vôbec nerozumieme.“

„Presne.“

 

Kiyun (ilustrácia: @leafy)

 

Medzi dvojicou sa následne rozpútala diskusia o účele artefaktu aj samotnej stavby, kde ho našli. Menyana považovala masku za prilbu bojovníka. Kiyun uvažoval skôr o akejsi slávnostnej ozdobe. Dohady striedali domnienky, jedna špekulácia rozvíjala alebo podrývala inú. Nápor na Kiyunovu myseľ vzrástol až tak, že siahol do uniformy a opätovne  vytiahol obliak. 

Na pohadzovanie kameňa si privykol na bojisku. Krátil si ním čakanie. A časom si uvedomil, že sa takto nielenže upokojí, ale taktiež sa mu lepšie sústredí a premýšľa.

Diskusia však nikam neviedla.

„Irituje ma, že so mnou v ničom nesúhlasíš,“ zavrčal Kiyun.

„Súcitím s tebou. Ale vedz, že si mohol dopadnúť ešte horšie,“ vyhlásila. „Napríklad keby bol tvoj partner v diskusii vo všetkom vedľa.“

Bojovník najprv spýtavo pozrel na Menyanu a potom demonštratívne v ruke poťažkal svoj kameň.

Čiernovláska urazene odvrátila tvár. „Prikyvovať by dokázala aj sliepka,“ pripomenula.

„To je pravda,“ súhlasil a kameň znova vrhol nad seba. Popri tom sa dôkladne poobzeral naokolo. „Keďže si ma priviedla sem,“  dumal, „predpokladám, že nemieniš len rozprávať, ale niečo predvedieš.“

„Áno. Napadlo mi, že maska môže byť nastavená na konkrétny typ nositeľa.“

„Ako sme videli, nie som ním ja a ani spráchnivená mŕtvola.“

„A ja tiež nie.“ 

„Počkať...“ vyletelo z Kiyuna. Obliak mu pre zmenu uviazol v dlani. „Ty si si ju... nasadila?“ 

„Tak trochu,“ priznala.

„Tak trochu?!“

„Nuž... len na hlavu, samozrejme,“ vysvetlila. A zatiaľ čo Kiyun prevalil očami, dodala: „Chcela som overiť, či predsa len nemohla slúžiť niekomu inému, než bojovníkovi.“ 

„To bol ale kreténsky nápad!“ osopil sa do nej.

„Urobil si presne to isté,“ nedala sa Menyana. 

„Ibaže ja som kretén!“ zdôraznil. „Takže nielenže môžem... odo mňa sa to očakáva!“

„Pozri... Na rozdiel od teba, ja som si bola takmer istá, že mi nič nehrozí.“ 

„To je jedno,“ povedal úsečne. „Mala si sa so mnou poradiť!“

„Aj ty si sa mal poradiť so mnou,“ zdôraznila.

„Zabúdaš, že si moja vazalka!“ pohrozil.

„Hovorí ten, čo neustále vyhlasuje , ako má celú vojenskú hierarchiu v paži,“ rázne pripomenula. Potom miernejším tónom dodala: „Môj starý otec hovorieval, že napredovanie v poznaní sa nezaobíde bez rizika.“

„Ten starý otec, ktorý so sebou odpálil polovicu vášho rodinného sídla? A do vzduchu vyhodil všetko, na čom dovtedy pracoval?“

Zaváhala. „Opäť preháňaš. Neodpálil úplne všetko,“ namietla. „Bez toho, aby som sa odrazila od jeho zistení, by si dnes nemal mapovacie stroje.“

„Stačí,“ ohradil sa a varovne dodal: „K tomuto incidentu sa ešte vrátime. Hrozí ti frčka do nosa tak štipľavá, že o nej budú ešte o sto rokov kolovať tak divoké legendy, až welpótisovia spochybnia, že vôbec existovala.“ 

Vzápätí sa otriasol a o čosi vľúdnejšie pripomenul: „Pokiaľ si dobre pamätám, niečo si mi plánovala predviesť.“ 

Pritakala. „Ak je maska určená bojovníkovi, ale nereagovala na teba, napadlo mi, že dôležitý faktor môže byť vek,“ vysvetlila. 

„Podľa teba je pristará?“

„Ona nie. Ty áno.“

„Och,“ vydal zo seba polozahanbene.

„Pamätáš na výboj, ktorý prebehol mŕtvolou, keď sme aktivovali rubíny?“ pokračovala Menyana. „Podľa mňa naznačuje, že maska nadväzuje s nervovou sústavou nositeľa komplexné, mimoriadne pevné a hlboké puto. Až tak hlboké, že jej aplikovanie vyžaduje výnimočnú neuroplasticitu, aká jestvuje len u detí a mladších tínedžerov. Starším by maska mohla závažne poškodiť nervovú sústavu a prípadne spôsobiť smrť.“

Kiyun zúžil viečka. „Čiže maska by podľa teba mohla fungovať podobne ako rubín?“

„Do istej miery,“ uvažovala. „Očividne ide o celkom odlišnú technológiu. Na druhej strane, rubín môžeš vnímať ako obmedzenú a zjednodušenú analógiu. Prinajmenšom v princípe fungovania. A zhodujú sa v požiadavke na neuroplasticitu. Nie náhodou aplikujeme rubíny deťom nie starším ako dvanásť alebo trinásť rokov.“

„Tým pádom predpokladám, že si niekoho prizvala na experiment,“ skonštatoval Kiyun a prekrížil ruky. „O existencii tohto artefaktu nesmie vedieť nik okrem nás dvoch,“ zdôraznil. „Chystáš sa tohto dobrovoľníka potom zbaviť?“

„Rozhodne nie,“ odvetila. „Zatiaľ vie len to, že chystáme pokus s experimentálnou výzbrojou. Čo je napokon pravda,“ argumentovala. „A súhlasil, že ak sa čokoľvek pokazí, môžeme s ním naložiť tak, aby sme sa nevystavili žiadnemu riziku.“

Kiyun sa zamračil, „Čo si mu sľúbila? Je až podozrivo ochotný.“ 

„Prepáč. Neviem o inom spôsobe, ako by sme mohli pokročiť.“

Bojovník navonok len zamyslene nadvihol obočie. V jeho vnútri sa však vzpriečila bariéra. Dobre vedel, že je iracionálna, ale napriek tomu s ňou nevedel pohnúť. 

„Ten dobrovoľník je Binyos,“ zdôraznila. „Je to môj najmladší brat.“

Kiyun sa zatváril vydesene. „Ten chlapec?“ 

„Ten,“ prikývla. „Hľadí na teba takmer ako na boha. Keď sme spolu, neustále rozpráva, ako raz bude bojovať po tvojom boku. Veľmi po tom túži. Ale vidím, že nemá nadanie, aby sa stal bojovníkom.“

„Nemala by si mu o mne rozprávať toľko rozprávok,“ povedal podráždene. 

„Veríš mi?“ naliehala. „Naozaj mi veríš?“ zopakovala dôraznejšie.

Táto otázka ho podráždila ešte viac. „Samozrejme!“ 

„Úplne?“

„Inak by sme tu nestáli,“ uistil ju.

„A ja úplne verím jemu. Prakticky som ho vychovala,“ povedala. 

„Podľa mňa len dúfaš, že maska Binyosovi rozvinie silu alebo bojové zručnosti.“

„Ak to skutočne dokáže,“ vyzdvihla, „potom neviem o nikom, komu by sme s ňou mohli dôverovať tak, ako práve môjmu bratovi.“

 

[reklama]

 

*

 

Čoskoro ho priviedli. Chudého hnedovlasého chlapca, asi trinásťročného, s očami čokoládovej farby, širokými plecami, do hneda opálenou pokožkou. Na prvý pohľad sa na bledú, útlu sestru vôbec nepodobal. Zatiaľ čo Menyana zdedila výzor po matke, Binyos sa navonok úplne udal na otca. Na druhý pohľad však boli súrodenci celkom rovnakí. S identickým pohľadom, pohybmi, mimikou a intonáciou hlasu. 

V momente, keď vstúpil do miestnosti a zbadal Kiyuna, chlapec pokľakol a s päsťami vtlačenými do podlahy sklonil hlavu.

„Teupótis, nie som hodný ani len stáť v rovnakej budove, ako vy,“ prehovoril. „Dovoľte mi slúžiť vám. Sľubujem, že moje skutky nikdy nepoškvrnia vaše meno!“

Kiyun na chlapca skúmavo hľadel. Nevidel ho už takmer pol roka. Vyrástol... trochu. „V prvom rade, odpusť si titulovanie a zveličovanie,“ upozornil ho. „Ako ti mám dôverovať, keď mi hovoríš, čo chcem počuť?“

Otázka mladíka nevyviedla z miery. „Nezveličujem, môj pane,“ namietol opatrne, ale zároveň sebaisto. „O vašich skutkoch počas Povstania viem všetko!“

„Obávam sa, že o nich vieš viac, ako ja,“ povzdychol si Kiyun a zazrel na Menyanu. Keď si všimla jeho pohľad, nápadne sa zahľadela do stropu. Obrátil teda pozornosť späť na chlapca a pomaly mu vykročil v ústrety. „Na čo mi budeš, ak nie si hodný ani len toho, aby si sa nachádzal v rovnakej budove, ako ja?“

Ani teraz chlapca nezaskočil. „Môžem vám slúžiť kdekoľvek v exteriéri!“

Kiyun sa usmial. „Tvoja sestra ťa pripravila naozaj dobre.“

„Vlastne ma pred vami varovala.“

„Ale ty si neústupčivý.“

„Máme to v rodine,“ povedal chlapec a tichším hlasom dodal. „Ako ste si už určite všimli.“

Menyana sa zapýrila. Kiyun sa zasmial. Potom však náhle zvážnel.

„Ak vstúpiš do mojich služieb, nemôžem ti garantovať bezpečie. Tvoje úlohy a misie nebudú jednoduché. Práve naopak. Môžem ti ale sľúbiť, že ak sa osvedčíš, pomôžem ti stať sa lepším bojovníkom. Budeš mojím učňom. Prvým po mnohých rokoch. Ak budeš chcieť.“ 

Binyos zalapal po dychu. Pozrel na sestru. Žiarila spokojnosťou. Kým sa stihol spamätať, Kiyun k nemu podišiel a nastavil pravú ruku. Zaskočený chlapec gesto opätoval. Bojovník sa pousmial a prudko schytil chlapcovu dlaň. Pritlačil si ju k srdcu. Binyos úkon zopakoval. Rituál pokračoval. Jeden druhého pevne schytili za predlaktia, dotkli sa čelami a pozreli si hlboko do očí. A potom jednohlasne hovorili: „Tvoji druhovia sú mojimi druhmi. Tvoji nepriatelia sú mojimi nepriateľmi. Ktokoľvek zneuctí tvoje meno, padne naňho ostrie môjho meča. Nech sa premením na prach a červy vo chvíli, keď sa tomuto sľubu spreneverím.“ 

 

*

 

Binyos na svoju prvú úlohu nečakal dlho.

„Tvoja sestra ti zrejme naznačila, čo od teba potrebujeme,“ povedal Kiyun.

Chlapec pritakal. „Mám odskúšať špeciálne brnenie.“

„V podstate. Budem konkrétnejší. Po prvé, chceme, aby si vyskúšal predmet, o ktorého existencii nesmie vedieť nik okrem nás troch. Po druhé, s tvojou sestrou si myslíme, že ide o špeciálny typ zbroje, možno o zbraň. Videli sme, že za určitých okolností reaguje. No napriek tomu sa nám ju nepodarilo aktivovať.“

„A ja mám šancu?“

„Dúfame,“ povedal Kiyun a Menyana svojmu bratovi podala masku.

„Toto má byť zbroj?“ začudoval sa. Bojovník opäť prikývol.             

„Čo mám teda urobiť?“

„To presne nevieme ani my,“ pripustila čiernovláska. „Ale myslíme, že predmet je v prvom rade potrebné priložiť na tvár.“

Binyos tmavomodrý lesklý artefakt poťažkal a poobzeral si ho zo všetkých strán. 

„Malý ale ťažký. Maska, čo nemá žiadne otvory pre oči. Zvláštna vec. Môžem vedieť, odkiaľ pochádza?“

„Našli sme ju na jednom veľmi odľahlom mieste,“ odvetila mu sestra.

„To znie zaujímavo,“ povedal chlapec, ale ďalej nevyzvedal. Neváhal a masku si pritlačil na tvár. 

Kiyuna mladíkovo správanie ohromilo. Zdalo sa mu, že chlapec nemá žiadne obavy. Práve naopak, úprimne sa teší, že môže pomôcť.

Tento chlapec sa môže stať spoľahlivým pomocníkom, napadlo ho. Takých potrebujem ako soľ. 

Binyos si držal masku na tvári, ale nič sa nedialo. Artefakt nereagoval. 

„Mám pokračovať?“

„Áno, prosím, ešte chvíľu,“ odvetila mu sestra.

Na rozdiel od  napätého výrazu čiernovlásky, Kiyunovu tvár poznačilo sklamanie.

Sekunda míňala sekundu.

„Stačí,“ povedala napokon. „Zdá sa, že ani takto sa nepohneme.“ 

Sklamanie si medzičasom podmanilo aj jej tvár. A taktiež Binyosovu. 

Vo chvíli, keď si chlapec odtiahol masku od očí, sa artefakt prebudil. Najprv sa len jemne, celkom nenápadne zavlnil. 

„Prepáčte,“ povedal Binyos chvejúcim sa hlasom. „Prepáčte, že som vás skla...“

Vtedy sa artefakt naňho vrhol. V okamihu mu obalil celú hlavu. 

Neprepúšťal zvuk. Binyos vrieskal od bolesti celkom po tichu.

Chlapec spadol, zvíjal sa a panicky sa snažil uchopiť okraje masky, aby ju zo seba strhol. Kiyun a Menyana k nemu priskočili a pokúšali sa mu pomôcť. Všetko márne. 

Chlapcove pohyby zanedlho ustali. 

Kiyun a Menyana následne paralyzovaní hrôzou sledovali, ako sa artefakt opätovne scvrkol a spadol do rýchlo rastúcej kaluže krvi. Rinula sa z hlbokých dier v mieste, kde sa ešte pred chvíľou nachádzali chlapcove oči.

 

(pokračovanie - prihlásení podporovatelia na Patreone majú prístup k dvom nezverejneným kapitolám)

 

-

 

Odoberajte náš newsletter a nepremeškajte ani jeden nový príspevok!

 

-

 

Dizajn & ilustrácie postáv (pokiaľ nie je uvedené inak): @leafy

Dodatočný obrazový materiál bol vygenerovaný v Midjourney.

 

Poznámky:
1 welpótis/welpótia (doslovne „pán/pani videnia“), tradične druhá najnižšia veľmožská hodnosť stojaca v hierarchii nad wikpótisom a pod lendpótisom, udeľovaná nebojovníkom; v praxi titul označujúci „pánov múdrosti a poznania“

2 teupótis/teupótia (doslovne „pán/pani ľudu“), vysoká veľmožská hodnosť, stojaca nad lendpótisom, ale pod basilyosom


Komentáre: