Maska

Dušan Valent, 2022-09-17 09:10:00

Prológ & 1. kapitola: Aké tajomstvá skrýva prastarý artefakt, ktorý Kiyun a Menyana objavia v gigantickej, celkom bizarnej podzemnej stavbe?

Prológ

Hovorí sa, že na Penekmonione nemajú takmer nič. Takmer žiadne kovy, takmer žiadnu vodu, takmer žiaden uhlík, takmer žiadne rastlinstvo... Ešte aj gravitácia je na tomto neveľkom, kamennom svete poslabšia a červené slnko malé, chabé a fľakaté, nehybne visiace na oblohe. 

A to málo, čo na planéte je, si pažravo uzurpujú militantní veľmoži.

Našťastie, v radách slobodného ľudu, ktorý obýva pustatiny na okraji dennej polovice planéty (o tie nemajú záujem ani len nenásytní páni), sa narodil vyvolený bojovník. Do vienka dostal dovtedy nevídanú silu, prenikavú bystrosť a všestranne dokonalý charakter. Prvý raz sa objavil niekto s mimoriadnym nadaním podnecovať a spájať, a predovšetkým viesť hlasy volajúce po systematickom boji proti železnou rukou panujúcim vládcom a ich vazalom.  

Nanešťastie, tento vyvolený bojovník ešte ako batoľa zomrel na čierny kašeľ.

Toto je teda príbeh tých veľmožov. 

Hlavne jedného z nich.

 

[reklama]

 

1 Maska 

planéta Penekmonion, 13. rok od potlačenia Povstania sedemnástich svetov

 

Ešte nikdy nezostúpili tak hlboko.

„Desať minút do kontaktu,“ prehovorila Menyana. 

Mladá čiernovláska ovládala tornádo, ktoré prerážalo vrstvy stuhnutej lávy. Sedela v prednej časti oválnej kabíny, ktorá sa prispôsobovala sklonu stroja. Takže ani teraz, keď prudko klesali, sa podlaha vnútri nenaklonila.

Zelenooká žena jednou rukou zvierala riadiacu páku, druhou manipulovala ovládacími prvkami na širokom skle palubnej dosky. A okrem toho sledovala dáta, ktoré jej projektoval druhý zrak. Navonok sa prejavoval ako červená žiara vnútri zreničiek.

Vedľa nej mĺkvo sedel Kiyun. Štyridsiatnik s krátkymi, mierne prešedivenými vlasmi sústredene hľadel do prázdna. Krátke strnisko nedokázalo skryť napätie a predovšetkým očakávanie v jeho tvári. 

Bojovník dúfal, že dnešný deň mu prinesie prvý záblesk lepších čias. 

„Päť minút,“ ohlásila Menyana a siahla po lesklej prilbe. „Pre istotu,“ povedala a hodila mu ju.

Kiyun ako veterán bojov v Povstaní sedemnástich svetov nezaváhal. Vzduchom letiacej prilbe sa pohotovo uhol.  „Ja istotu mám,“ vyhlásil spoly urazene, keď zarachotila na podlahe.

Čiernovláska ho prepichla pohľadom, z ktorého kyslo mlieko, a azda aj čistá voda.

„Tri minúty,“ oznámila po chvíli. S nádejou v hlase dodala: „Návnady s dymovnicami máš pripravené.“

„Inokedy,“ mávol rukou. „Šetrím ich. Na horšie časy.“          

„Ešte horšie?“ povedala s dôrazom na prvom slove.

Odhodlane prikývol.

Menyana zdvihla ľavú obrvu. „Plánuješ, aby ti dymili na hrobe?“  podpichla ho.

Kiyun znova odhodlane prikývol. 

Čiernovláske sa prepadli kútiky, no bojovník len ľahostajne nadhodil: „Susedia na pohrebisku sa sťažovať určite nebudú...“ 

„Blázon...“ povedala s povzdychom. A znova sa plne sústredila na zostup. „Minúta do kontaktu,“ ohlásila.

Kiyun priložil dlaň k hornej časti hrudnej kosti. Tak ako Menyane, v otvore čierno-zlatej uniformy sa mu nachádzal sýtočervený, článkovaný výstupok. Hovorilo sa im rubíny. Bojovník privrel oči a útvar sa rozjasnil. Jeho žiara sa následne premenila na hustý opar, ktorý mu  obklopil takmer celé telo. Taktiež aktivoval odolné, kovovým leskom sa ligotajúce vlákna, nenápadne vpletené do tkaniny. Uniforma sa vďaka nim premenila na pancier.

Teraz bol Kiyun pripravený na čokoľvek, čo ho čakalo v cieli výpravy.

Teraz bol pripravený na boj.

Mapovanie gravitačných anomálií cieľ vykreslilo ako dutinu ležiacu pod lávovými prúdmi priamo na podloží. Symetrický tvar a viac než kilometrový priemer naznačovali, že nejde o výtvor prírody.

 „Kontakt,“ zahlásila. 

Žmurkol na ňu a rozkázal: „Tak ma teda vypľuj!“ 

Bojovníka obkolesila kapsula z malých, oscilujúcich elementov – v tomto húfe sa prepadol dovnútra stroja. Masívny vrták mechanizmu sa medzičasom preskupil na sosák a do obrovskej podzemnej dutiny vpichol kapsulu s Kiyunom. 

Mnohé veľké dutiny lávových prúdov, ktoré predtým s Menyanou preskúmal, osídlili Šasu. 

Hovorilo sa tak skupinám lúpežníkov, dezertérov a vandalov, ktoré sa ponevierali na okraji dennej strany planéty. Prenikali hlboko do kráľovstva, aby tam ukoristili stroje, vzácne palivo, predmety z kovov, prípadne rubíny. 

Kiyun dostal poverenie, aby tlupy Šasu vyhľadával a likvidoval. A predovšetkým aby predchádzal prenikaniu ich lúpežníckych nájazdov do bohatších panstiev, ktoré ležali ďalej od hraníc so šerým okrajom dennej polovice planéty.

Kapsula sa vyše sto metrov voľne rútila k podlahe. Keď sa rozplynula, červený víchor vychádzajúci z rubína pád spomalil a bojovník dopadol úplne zľahka. 

Automaticky zaujal obranný postoj, no zároveň bol pripravený prudko vyraziť akýmkoľvek smerom. A jednou ranou skoliť každého a všetko, čo sa mu postaví do  cesty.

Kiyun očakával, že ak sa Šasu skrývajú aj tu, v tak obrovskej dutine, budú ich desiatky. Čím viac, tým lepšie, hovoril si. Naliehavo potreboval impozantný úspech.

Nie tak dávno sa len so šťastím vyhol poprave. A ešte s väčším šťastím sa dostal von z temnice. 

Ibaže hlasy tých, ktorí sa nedočkali vytúženej pomsty, sa v posledných mesiacoch ozývali čoraz hlasnejšie. 

Teraz by ich dokázal umlčať jedine ohurujúci triumf.

Pohotovo sa rozhliadol. Vďaka druhému zraku aj v úplnej tme videl všetko. 

Vlastne nič. 

Zízal na dokonale prázdny priestor. 

 

[reklama]

 

 

 

*

 

Kiyun a Menyana stáli v centre akejsi kolosálnej sály.

Svetlomety dvoch vznášajúcich sa sond odkryli matný tmavomodrý povrch, tvarovaný ako vnútro orechovej škrupiny. Ďalšie tri sondy sa zavŕtali do stien a podlahy. Prúd dát, ktoré tieto stroje získavali, analyzoval Menyanin druhý zrak. 

„Stavba obsahuje jedinú miestnosť. Tú, v ktorej sa práve nachádzame,“ potvrdila so žiariacimi zreničkami. 

„Vyzerá ako temná jaskyňa,“ poznamenal Kiyun. 

„Vrty ukazujú,“ pokračovala, „že hmota stavby je súvislá a jednoliata. Bez akýchkoľvek štruktúr. Mŕtva, nehybná a nefunkčná.“

V ostrom svetle reflektorov sa jej nápadne leskla dvojica pozlátených koncentrických kruhov, ktoré niesla na každej výložke.

„A čo pôvod a účel stavby?“ opýtal sa.

„Sondy neodhalili nič, čo by nám pomohlo.“

Menyanine zreničky pohasli. Čiernovláska sa začala rozhliadať vlastným zrakom. „Ty hovoríš o jaskyni. Mne tento priestor evokuje vykradnutú kryptu,“ zamyslela sa.

„Prázdna jaskyňa alebo prázdna krypta... akoby to nebolo jedno,“ povedal. „Nechcem vedieť, koľko paliva sme vyplytvali, aby sme sa prevŕtali takto hlboko. A našli... úplné nič.“

„Vrták minul asi toľko paliva, koľko by našej mapovacej flotile vystačilo na dva týždne,“ zhodnotila.

Kiyun duto zastonal. „To nebola irónia. Ja som naozaj nechcel vedieť, koľko paliva sme minuli.“ 

Menyana sa začervenala. Vzápätí však vypúlila oči.

„Stalo sa niečo?“

„Pomýlila som sa!“ oznámila. „Je to horšie! Vrták minul toľko paliva, koľko by našej mapovacej flotile vystačilo nie na dva, ale na tri týždne!“

Kiyun od zúfalstva klesol na kolená.

„V rámci úsporných opatrení... tu teda zostaňme,“ navrhol. 

Nasledovalo ticho.

„Toto je presne ten moment, keď sa hodí povedať niečo povzbudivé,“ pripomenul jej.

Ticho pokračovalo.

„Nechcem ťa rušiť, ale nechceš náhodou niečo povedať?“ opýtal sa.

Menayana si odkašľala. „Je to síce oveľa horšie, ako som očakávala...,“ začala opatrne. Kiyun v očakávaní spozornel. „... ale...,“ pokúsila sa nadviazať, „...ale...“ zaváhala, až napokon vyriekla: „ale...-bo aj nie je!“

Kiyun si demonštratívne nechal hlavu odkväcnúť nabok.

„Nerada klamem,“ kajala sa.

Bojovník sa pomaly vzpriamil. Naďalej nespokojne premeriaval rozľahlý pustý priestor.

„Ak sa pozorne, skutočne dôsledne rozhliadneš... možno si všimneš...,“ prehovoril zamyslene, „že je to tu prázdne!“

Pozrela naňho so zmätkom v očiach. „Ehm. Očividne...“

„Až príliš prázdne!“ dodal teatrálne.

„Čo tým chceš povedať?“

„Meny, priprav si druhý zrak,“ rozkázal. „Priprav všetko, čo máš. Niečo vyskúšam.“ 

Čiernovláska po počiatočnom prekvapení prikývla. 

Kiyun vystrel ruku, roztiahol prsty a dlaň otočil dohora. Zhmotnila sa nad ňou asi tridsaťcentimetrová tmavočervená sféra. Tvoril ju rovnaký opar, aký mu predtým obopínal uniformu. Sféru vrhol priamo vpred a nespúšťal ju z očí – usmerňoval ju. Lietala zo strany na stranu, v rôznej výške. Potom Kiyunovi zažiaril rubín – sféra v tej chvíli prudko zrýchlila. 

„Nejaká zmena?“

Menyana sústredene sledovala tok dát druhého zraku. „Zatiaľ nič.“

Kiyunov pancier vzplanul červeným prúdom. Zhmotnil tri nové sféry a rozhýbal ich.

„A teraz?“ 

Menyana akoby skamenela. 

„Stalo sa niečo?“

„Maskovanie!“ zvolala. „Dokonalé maskovanie. Oslabuješ ho minimálne, aj to len vo chvíli, keď ho narušia všetky štyri sféry naraz,“ vysvetľovala chvejúcim sa hlasom. „Je to neuveriteľné. Úplne to skrylo... celú tú vec!“

„Akú vec?“ opýtal sa.

„Neviem... je zamaskovaná!“

Kiyun si tľapol po čele. 

„Dobrá správa je, že neevidujem pohyb, žiadnu zmenu,“ oznámila. „Nijako to na nás nereaguje.“

„Vieš maskovanie neutralizovať?“

Menyana zamyslene privrela oči. „Napumpuj do sfér viac energie a možno vydolujem viac užitočných údajov,“ uvažovala. „A myslím, že ak zistím, kde presne sa nachádza zdroj maskovacieho poľa, potom postačí na toto miesto cielene udrieť.“

 

[reklama]

 

 

*

 

Keď vyradili maskovanie, pred ich očami sa zhmotnilo groteskne zdobené lôžko na podstavci. Tvorila ho rovnaká hmota, ako steny a podlahu.

Obom sa rozsvietili zreničky. Vďaka druhému zraku si aj zo vzdialenosti viac ako sto metrov všimli, že na ňom ležia spráchnivené pozostatky humanoida.

„Takže ani jaskyňa, ani krypta, ale mauzóleum?“ prehovoril Kiyun.

Rozpoznal, že telu chýbajú zvyšky šatstva. Nebolo však úplne odhalené.

„Niečo má na hlave,“ upozornil. „Možno pokrývka?“

„Nie, jeho hlava je obalená!“ opravila ho Menyana. „Podľa mňa nejaká prilba,“ navrhla.

Skôr, ako sa Kiyuna stihla opýtať, či sa hodlá k lôžku priblížiť, bojovník vykročil k mŕtvole. „Naozaj to pripomína prilbu,“ povedal s pohľadom upretým na tmavomodrý, zlovestne sa lesknúci artefakt. „Nič podobné som ešte nevidel.“

„Neevidujem potenciál akejkoľvek aktivity. Ale neviem, nakoľko sú moje dáta spoľahlivé. Ten artefakt je skrátka príliš zvláštny. Príliš cudzí,“ upozornila. „Ak sa chceš priblížiť, navrhujem, aby sme sa pripravili.“

Kiyunovi sa jej opatrnosť niekedy protivila, ale tentoraz neprotestoval. Predmet ho čoraz viac znepokojoval.

Dvojica synchronizovane priložila dlane k rubínom. Oboch prakticky súčasne zahalila víriaca červená hmla.

V rovnakom okamihu telom humanoida otriasol elektrický výboj. 

Dvojicu zasiahol nápor tlakovej vlny. Vyrazila im vzduch z pľúc a zahryzla sa až do špiku kostí. 

Kráčajúci Kiyun zastal, nehybne stojaca Menyana sa zapotácala a vzlykla. 

Mŕtvola na podstavci sa rozpadla na prach.

Tmavomodrá vec, predtým obopínajúca hlavu bytosti, sa scvrkla. Teraz namiesto prilby pripomínala škrabošku bez očí. Čudesnú masku.

Kiyun zmätene pozrel na svoju spoločníčku. 

„Výboj vychádzal z artefaktu,“ utvrdila ho a znova sa zahĺbila do dát druhého zraku. „Nedáva to zmysel. Aj teraz všetko, čo vidím, naznačuje, že jeho hmota je úplne inertná.“

Opäť vykročil k podstavcu. 

„Počkaj. Neunáhlime sa. Najprv by som chcela artefakt lepšie preskúmať,“ naliehala. „Mám dodatočné vybavenie, ktoré by som tu vedela použiť.“

Už stál pri podstavci. Uprene hľadel na masku. 

„Opatrne...“ Jej tón znel viac prosebne ako varovne. „Dúfam, že sa artefaktu neplánuješ dotknúť.“ 

Plánoval niečo celkom iné.

A potom to vykonal.

Masku si priložil na tvár. 

 

(pokračovanie - prihlásení podporovatelia na Patreone majú prístup k dvom nezverejneným kapitolám!)

 

-

 

Odoberajte náš newsletter a nepremeškajte ani jeden nový príspevok!

 

-

 

Dizajn & ilustrácie postáv (pokiaľ nie je uvedené inak): @leafy

Dodatočný obrazový materiál bol vygenerovaný v Midjourney.


Komentáre: