Dýka, šíp, štít a blesk

Keď sa vracali z Leukopelosu, roztrúsené usadlosti roľníkov a dobytkárov veľmi rýchlo nahradili bazaltové roviny tak pusté, že do nich aj pastieri kôz zavítali jedine vtedy, keď hľadali zatúlané zviera.  

Let riadil zväčša autopilot Kiyunovho klzáku. Obaja pasažieri sedeli spočiatku bok po boku, potom zoči-voči a napokon jeden druhému v náručí. 

Odkedy sa vzniesli do vzduchu, rozprávali málo. Rozhovorili sa až v polovici cesty. „Dúfala som, že pobyt doma mi pomôže viac,“ priznala Menyana. „Už nevládzem nevládať.“

Kiyun čiernovláske stisol dlaň.

„Zažil si niečo podobné,“ poznamenala. 

Hoci nešlo o otázku, Kiyun prikývol.

„Prezraď mi, prosím,“ pokračovala, „čo ti pomohlo vyrovnať sa s tým?“

Chvíľu hľadal správne slová. „Nič,“ odpovedal napokon. „Nepomohlo mi vôbec nič,“ vysvetlil. „Vyrovnal som sa jedine so skutočnosťou, že sa s tým nikdy nezmierim. Zmenila sa ale jedna vec. Naučil som sa správať ako predtým. A všimol som si, že najťažšie chvíle vďaka tomu zvládam akosi lepšie.“

„Čo sú pre teba najťažšie chvíle?“

„Čas medzi ranným prebúdzaním a večerným zaspávaním,“ odvetil. 

Po dlhom čase sa znova usmiala. Kiyunova odpoveď ju zaujala. „Ako sa ti podarilo naučiť správať sa ako predtým?“

„Asi obdobie, keď som nemal čas hĺbať sám o sebe.“

„Ja som sa počas takého zosypala.“

„Možno musí trvať dlhšie. A možno rana nesmie byť príliš čerstvá,“ uvažoval.

Menyana si oprela hlavu o Kiyunovu hruď. Vyzeralo to, akoby sa snažila schúliť do klbka.

„Neviem,“ povzdychla si. „Vidím medzi nami zásadný rozdiel. Binyos zomrel mojou vinou. Pamätáš? Bol to môj nápad, aby vyskúšal masku. Kiyun, ja som mu ju vlastnoručne vložila do rúk.“

[reklama]

Bojovníkove prsty sa zahĺbili do Menyaniných vlasov. „Dcéru mi vzal rubín. Jej telo ho neprijalo. S tým rizikom ráta každý rodič. Vzal mi aj manželku. Bola staršia, takže som vedel, že ju to zrejme postihne predo mnou. Ibaže pri synovi som to bol ja, kto ho dostal do Deberových služieb.“

Menyaninu od prekvapenia doširoka roztvorila oči. „Nerozumiem. Veď je to šialenec. Nenávidí ťa.“

„Pred deviatimi rokmi bol celkom iný,“ upozornil Kiyun. „Pôsobil na mňa prehnane hrubo, ale aj cieľavedome a férovo. A hlavne, keďže sa uchádzal o titul kerpótisa, snažil sa pred veľradou predviesť tak, že bral na svoje plecia väčšinu bojových misií. A tie sú pre mladého, šikovného bojovníka ako bol Tawryon ideálna príležitosť, aby rýchlo stúpal v hierarchii.“

„Lenže veľrada napokon vybrala jeho brata,“ poznamenala Menyana.

„Kto by to bol povedal...“

„Rozhodne nie Deber,“ pokrútil hlavou.

Kiyun s ťažkým povzdychom dodal: „A po zvolení Rešepa nastal zlom.“

„Vtedy začali miznúť?“

Kiyunov hlas sa zachvel „Niekoľko mesiacov nato. Tawryon zhruba o rok neskôr. Bolo to šialené. Toľkí nádejní mladí bojovníci. Šialené.“

Tentoraz pevnejšie zovrela dlaň ona jemu. „Nemyslím, že naša situácia je rovnaká. No už vidím podobnosti,“ pripustila.

Kiyun pomaly privrel oči a zmenil tému. Posnažil sa o veselší tón: „Niečo vymyslím a zamestnám ťa tak, až sa ti bude pariť z hlavy.“ Pohladil ju po líci a dodal: „Ak ruky konajú, hlava napokon nasleduje, o tom som presvedčený. Možno úplne najlepšie bude, ak vyskúšaš niečo úplne nové.“

Menyana chvíľu mlčky premýšľala. Potom si zahryzla do pery. A vzápätí jemne zahryzla aj do tej Kiyunovej.  „Na chvíľu pristaň a poď von,“ pošepla mu, „A vezmi so sebou bič.“ 

*

Priin tréning sa neustále vyvíjal. Kiyun ho čoraz častejšie viedol osobne. A okrem toho ho rozplánoval na niekoľko fáz – tá súčasná začala deň predtým, ako odletel do Leukopelosu.

„Dnes odo mňa dostaneš to najlepšie brnenie,“ oznámil jej. Práve kráčali na provizórne cvičisko, zhotovené na vypratanej pristávacej dráhe. „Jediné stopercentne účinné,“ zdôraznil. 

Po príchode sa márne rozhliadala. Nikde nevidela nič, čo by pripomínalo bojový oblek.

„Nezabudol si na niečo?“ opýtala sa.

„Nie,“ ubezpečil ju. „Najúčinnejším pancierom je... keď ťa netrafia!“ 

Blondínke poklesla hlava.

„Aké zákerné! Navnadil si ma!“ bedákala. „Teraz už chcem pancier! Ty máš pancier, nie?“ Pristúpila na dva kroky od neho, postavila sa na špičky a zahľadela mu do očí. „Ha, som skoro taká vysoká ako ty,“ vyhlásila a napla bicepsy. „Aj skoro taká svalnatá! Takže mi sadne aj tvoj.  Určite ti jeden nebude chýbať. Tak nerob drahoty a daj mi ho!“

„Lenže môj pancier je súčasťou mojej uniformy!“ vyzdvihol.

„Mohla by to byť naša uniforma!“ pohotovo navrhla.

Kiyun siahol do vrecka a vzduch preťal okruhliak – nateraz ho vyhodil nad seba. Dobre však vedel, že Pria dobre vie, ako dobre vie mieriť.

„Nuž, keď si taký skupáň, tak pre mňa za mňa, nech je ten pancier súčasťou hocakého obleku...“

„Pria, ty a pancier, to je tá najhlúpejšia kombinácia,“ oznámil profesorsky.

Na tvári sa jej objavila zlostná grimasa. „Priznaj,“ zavrčala, „ty len chceš, aby som po ňom túžila ešte viac!“ 

Kiyun zareagoval nečakane chladne: „Nie. Chcem, aby si sa dožila dvadsiatych narodenín.“

Zbledla. „Teraz ti nerozumiem.“

„Panciere majú veľkú nevýhodu,“ upozornil ju. „Ak sa na ne chceš spoliehať, potrebuješ mimoriadne odolný. Čiže neúmerne ťažký a neohrabaný. Niekoho to obmedzuje viac, iného menej. Záleží, aký si typ bojovníka. A ty si blesk. To znamená, že si nemohla dopadnúť horšie.“

Pria vyzerala, že Kiyunovi teraz nerozumie ešte viac: „Ja som blesk?“

Prikývol.

„Dýka, šíp, štít a blesk. Základné rozdelenie bojovníkov,“ povedal s neobvyklým dôrazom. „Ak vynikáš v rýchlosti, si blesk. Ak v boji zblízka, si dýka. Ak v boji na diaľku, tak si šíp. No a ak exceluješ v obrane a odolnosti, si štít.“

„Dýka, šíp, štít a blesk,“ zopakovala. „Jednoduché.“

Kiyun sa zasmial. „Vôbec nie,“ ubezpečil ju. „Chceš vedieť, ako to funguje naozaj?“

„Nie,“ namietla. „Poďme sa radšej tĺcť.“

„Svrbí ma jazyk, musím rozprávať,“ kontroval a dôležito zvolal: „Takže! Napríklad u dýk jestvujú dva podtypy, do ktorých spadajú niektorí, ale nie všetci bojovníci tohto typu: tých s nadaním na drvivé útoky označujeme ako kladivo, tých s nadaním na rezné pre zmenu britva. No okrem toho...“ 

„Jednoduché!“ prerušila ho. „Poďme sa už tĺcť.“ 

„Skočila si mi do reči! Keby si ma nechala....“

„Ja som blesk!“ prerušila ho, zatiaľ čo hrdo pochodovala hore-dolu. „Som rýchla, tak som blesk. Ha! Som rýchla ako blesk!“ Vzápätí dodala ešte čosi. Niečo celkom iné. Znelo to tak trochu ako „baf.“

Kiyunov okruhliak náhle dorazil medzi jej lopatky.

Zvalila sa na zem a bolestivo stonala.

Bojovník si k nej čupol. „To bolo posledný raz, čo si mi skočila do reči,“ poznamenal viac odmerane, než nahnevane. „Nabudúce nepoletí okruhliak, ale niečo štipľavejšie. A tri dni ťa nepustím do regenerátora.“

Blondínke sa zavlnili pery. Kiyun sa so záujmom nahol, aby nastavil svoje ucho k jej  ústam. Prehltla niekoľko viet.

„Áno? Chceš mi niečo povedať?“

Blondínka zakvílila. A potichu, s námahou a chybne (!) vyslabikovala jediné vzpierajúce sa slovo: „Pre-pá-č.“

Kiyun k nej načiahol dlaň. „V poriadku,“ povedal.

Pria ruku prijala a skočila späť na nohy. 

„Najťažšie zápasy sú tie, ktoré zvádzame sami so sebou,“ povedal zatiaľ čo sa oprašovala. „Ja som zlyhal a odmenou mi je, ako vidíš, táto pustatina. Ale žiaden strach,“ dodal a znenazdajky jej dlaňou rozstrapatil vlasy, „som si istý, že ty máš na viac.“ 

Pria naňho udivene zahľadela. Skôr, než sa stihla zareagovať, stroho dodal: „Mimochodom, nie si blesk.“

„Počkať! Pred chvíľou si povedal, že som!“

„Preháňaš,“ mávol rukou

„Dokonca si prikývol, keď som sa na to opýtala!“

„Domýšľaš si,“ ohradil sa.

„Ty zavádzaš!“

„Nie, hovorím úplnú pravdu,“ deklaroval. „Nikto, skutočne nikto nie je blesk.“

Pria nechápavo zažmurkala. „Tak čo som potom?“

Bez váhania odvetil: „Si blesk.“

„Ha!“ zvýskla.                

„Aj blesk,“ poopravil sa s dôrazom na prvom slove. „Každý bojovník je kombináciou. V niečom vyniká, v inom je nadpriemerný.“

„A ja?“

„Ešte neviem,“ priznal. „Možno sa z teba vykľuje blesk-dýka alebo dýka-blesk, či dokonca blesk-štít, uvidíme.“

„Prvé slovo označuje, v čom si najlepší?“

„Presne. Napríklad ja som štít-šíp. Mojou špecialitou je obrana a odolnosť, ale dobre si vediem aj v boji na diaľku.“

„A čo Astéria?“

Kiyun spozornel. Nezabúda na ňu, pomyslel si.  

„Astéria je blesk-britva,“ odvetil. 

„Čiže sme si podobné.“

„Nie úplne. Ty vynikáš pri rýchlom pohybe s prudkými zmenami smeru, Astéria je pre zmenu vo vlastnej lige, ak ide o priamy pohyb.“

„Och,“ zamrnčala otrávene.

„Vidíš?“ víťazoslávne zvolal Kiyun. „Zďaleka to nie je tak jednoduché, ako si si myslela!“ 

Pria začala nedočkavo poskakovať z miesta na miesto. „Dobre, dobre, už sa začneme tĺcť?“ „Ešte jedna poznámka,“ pripomenul. „Astéria je výnimkou z pravidla a nemá jednu dominantnú bojovú vlohu, ale dve rovnocenné dominanty.“

Blondínka znova spozornela. A zatvárila sa nadšene. „To musí znamenať, že má výraznú slabinu,“ uvažovala. 

„Nemusí. Vlastne, nik jej nedal zabrať do takej miery, aby to zistil.“

„Ja budem prvá!“ odhodlane vyhlásila. 

„Držím ti palce, aby z teba počas toho nenarobila červené rezane,“ poznamenal. „A práve o tom bude dnešný tréning!“

POKRAČOVANIE  / OBSAH

(naši podporovatelia majú prístup k trom ešte nepublikovaným kapitolám)

-

Odoberajte náš newsletter a nepremeškajte ani jeden nový príspevok!

-

Dizajn & ilustrácie postáv (pokiaľ nie je uvedené inak): @leafy

Dodatočný obrazový materiál bol vygenerovaný v Midjourney